Aký bol vzťah pápeža k dievčatám? Prečo od roku 1990 nepozerá televíziu? A prečo stačilo málo, aby sa vôbec nenarodil?
Aj to sa dozviete o pápežovi Františkovi z jeho autobiografie, ktorá má názov Nádej a ktorá vychádza v 80-tich krajinách naraz, vrátane Slovenska.
NÁDEJ je prvá autobiografia, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života. Pápež František jej písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život. Začína svojimi predkami, ktorí emigrovali z Talianska. Zážitky a príbehy výborne zasadil do historického kontextu, dáva súvislosti, odkazuje na Sväté písmo a literatúru, rôzne romány a básne. Silné miesto má v knihe jeho rodina.
Mama vravievala, že my päť detí sme ako prsty na ruke, každý iný a všetky rovnako jej: „Pretože keď sa pichnem do jedného prsta, bolí ma to rovnako, ako keby som sa pichla do iného prsta.“
Jej posledný pôrod nebol ľahký a zanechal na nej následky: mamička trpela nejakým druhom parézy, z ktorej sa úplne zotavila až po roku. A práve vtedy som sa naučil variť. Mal som takmer dvanásť rokov, bol som najstarší, preto som sa musel o všetko postarať najmä ja.
Venuje sa rôznym témam ako futbal, knihy a hudba, ktoré miluje. Ako tajne prevážal ľudí, píše o dievčatách, pandémii, egoizme, o predchádzajúcich pápežoch.
Zaujímavé a silné sú pasáže o chudobe, utečencoch, o vojne na Ukrajine, o Gaze, klimatických zmenách, ale aj o mladých ľuďoch.
Píše o kľúčových momentoch svojho pontifikátu, vrátane dvoch pokusov o atentát, ktorému čelil počas návštevy Iraku v roku 2021, čo sa odhalilo až neskôr.
Na začiatku svojho pontifikátu som išiel navštíviť svojho predchodcu Benedikta XVI. do Castel Gandolfa. Podal mi veľkú bielu škatuľu. „Je v nej všetko,“ povedal mi, „najťažšie a najbolestivejšie situácie, zneužitia, prípady korupcie, temné činy, priestupky. Dostal som sa potiaľto, urobil som tieto opatrenia, vylúčil týchto ľudí, teraz je rad na tebe.“
Pokračoval som v jeho ceste.
No v závere sa venuje aj humoru, dokonca prerozprával známy vtip o ňom samom, limuzíne a policajtoch:-)
Prečo sa oplatí prečítať pápežovu autobiografiu Nádej? A je určená len veriacim, alebo všetkým ľuďom? Pozrite si video, v ktorom cirkevný analytik Imrich Gazda hovorí o svojich dojmoch po prečítaní knihy:
Kniha mal pôvodne vyjsť až po jeho smrti, ale napokon pápež František dospel k presvedčeniu, že všetko toto posolstvo je potrebné už teraz, pretože sa nachádzame naozaj v ťažkých časoch.
Mapuje síce minulosť, obracia sa do histórie, ale tento autoportrét akoby chcel nasmerovať na budúcnosť, akoby pripravoval koniec jeho pontifikátu a čo bude nasledovať…
Hovorieva sa, že „kým žijeme, máme nádej“, ale opak je pravdou – práve nádej udržiava život, chráni ho, stráži, vďaka nej rastie. Keby muži a ženy nepestovali túto cnosť, keby sa o ňu neopierali, nikdy by nevyšli z jaskýň a nezanechali by stopu v dejinách. Je tým najbožskejší, čo môže v ľudskom srdci existovať.
Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Alfréd Swan:
O futbale
Vždy som rád hrával futbal, aj keď som nebol najlepší. V Buenos Aires takých ako ja nazývali pata dura, tí, čo majú obe nohy ľavé. Aj tak som ho hral. Veľakrát som stál v bráne. Aj to je dobrá úloha – naučíte sa dívať realite priamo do očí a čeliť problémom. Aj keď možno neviete, odkiaľ lopta prišla, musíte sa ju pokúsiť chytiť. Presne ako v živote.
Text autobiografie Nádej je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.
