Genie: Najznámejší prípad detského týrania, ktorý šokoval celý svet
Príbeh dievčaťa menom Genie patrí medzi najdesivejšie a najsmutnejšie prípady detského zneužívania v moderných dejinách. Roky prežila v úplnej izolácii, bez lásky, bez kontaktu s ľuďmi, bez reči. Keď ju úrady konečne objavili, bola trinásťročná, no správala sa ako batoľa. Jej príbeh sa stal varovným príkladom toho, aký dopad má zanedbanie a týranie na vývoj dieťaťa.
Narodená do násilia a izolácie
Genie sa narodila v roku 1957 v kalifornskej Arcadii ako druhé žijúce dieťa zo štyroch. Jej otec bol násilný a paranoidný, s temnou minulosťou – vyrastal v sirotincoch a mal silné problémy so zvládaním hnevu. Matka, o dve desaťročia mladšia, trpela postupnou stratou zraku a bola od manžela úplne závislá.
Po narodení Genie, ktorú otec považoval za „príliš hlučnú“, sa rozhodol izolovať rodinu od sveta. Malá Genie bola priviazaná k detskej stoličke a neskôr k toaletnému kreslu až 13 hodín denne. V noci ju uzavieral do spacieho vaku, ktorý jej znemožňoval pohyb.

Zakázané zvuky, zakázaný hlas
Otec zakázal akékoľvek zvuky v domácnosti – nefungoval rádio, televízia, členovia rodiny nesmeli hovoriť, najmä nie v prítomnosti Genie. Každý pokus o komunikáciu bol trestaný. Výsledkom bolo, že Genie nikdy nepočula prirodzený ľudský jazyk a v trinástich rokoch nevedela hovoriť, chodiť, ani prehĺtať pevné jedlo.
Odhalenie a zásah úradov
V roku 1970, počas jednej z hádok rodičov, sa matka rozhodla s Genie odísť a vyhľadať pomoc. V kancelárii sociálnych služieb si pracovníci okamžite všimli alarmujúci stav dievčaťa a kontaktovali políciu.
Rodičia boli obvinení zo závažného týrania. Geniein otec spáchal samovraždu deň pred súdnym pojednávaním a zanechal krátky odkaz:
„Svet to nikdy nepochopí.“
Zdravotný stav: Telo trinásťročnej, vývoj dieťaťa
Pri prevoze do detskej nemocnice lekári zistili, že Genie má výraznú podvýživu, deformácie tela a mozoľovitú pokožku od neustáleho sedenia. Merala len 137 cm, vážila 27 kg a z jej chrbtice sa nedalo postaviť vzpriamene. Mala len dva zuby a nafúknuté brucho ako následok podvýživy.
Genie bola neschopná bežnej interakcie – neovládala svoje telo, emócie ani základné návyky. Dokázala vidieť len na vzdialenosť troch metrov – presne toľko, ako merala miestnosť, kde bola zatvorená.
Nový život, nové traumy
V nemocnici začala Genie robiť výrazné pokroky. Ujala sa jej skupina výskumníkov vedená Davidom Riglerom a lekárom Jamesom Kentom. Učila sa základné slová, komunikovala gestami a začala si všímať zvuky a ich zdroje – čosi, čo nikdy predtým nezažila.
Po krátkom pobyte v rodine jedného z výskumníkov sa opäť dostala do dočasnej starostlivosti manželov Riglerovcov, ktorí sa jej venovali individuálne. Pokroky boli pomalé, ale viditeľné.
Návrat do tieňa: Ústavná starostlivosť a úpadok
Keď mala Genie 18 rokov, jej matka prejavila záujem starať sa o ňu, no nedokázala to zvládnuť. V roku 1978 výskumníkom zakázala kontakt s dcérou. Genie bola umiestňovaná do rôznych detských a opatrovateľských domovov, kde čelila novým formám fyzického a psychického týrania.
Výsledkom bola depresia, uzavretosť a regres vo vývoji. Genie opäť prestala komunikovať a stiahla sa do seba.
Dnes: Neznáma adresa a stratený hlas
Genie dnes žije v anonymnom zariadení pre mentálne postihnutých dospelých v Los Angeles. Jej život je zahalený súkromím a o jej stave sa takmer nič nevie. Jej matka zomrela prirodzenou smrťou vo veku 87 rokov. Jej brat, ktorý ako jediný z rodiny unikol, zomrel v roku 2011.
Genie ako symbol: Zrkadlo spoločnosti
Príbeh Genie otvoril svetovú diskusiu o detskom týraní, vývoji jazyka a schopnosti človeka adaptovať sa po ťažkom traume. Stala sa prípadovou štúdiou pre vedcov, psychológov a sociálnych pracovníkov po celom svete.
No za všetkými analýzami ostáva jedna smutná pravda: Genie bola dieťa, ktoré nikdy nedostalo šancu žiť normálny život.
Zdroj