Mapa mocenského rozdelenia sveta: Trump, Putin a Si ako noví vládcovia?
Mapa publikovaná v časopise Newsweek ukazuje, ako by si mohli traja najmocnejší muži súčasnosti – Donald Trump, Vladimir Putin a Si Ťin-pching – rozdeliť svet. V čase pretrvávajúcej vojny na Ukrajine a rastúceho globálneho napätia medzi veľmocami sa začína črtať nová geopolitická rovnováha.
Trump a Putin: Mier cez delenie sveta
Marcový telefonát medzi Trumpom a Putinom, spolu s americkou diplomaciou v Saudskej Arábii, ukázali snahu dosiahnuť 30-dňové prímerie a obmedziť útoky v Čiernom mori.
Aj keď výsledky boli zatiaľ obmedzené, snahy o ukončenie vojny pripomínajú Jaltskú konferenciu z roku 1945, kde veľmoci rozhodovali o povojnovej Európe.
„Rozhodovanie o budúcnosti Ukrajiny bez Ukrajiny je zároveň rozhodovaním o budúcnosti Európy bez Európy,“ varuje Vessela Tcherneva z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Mníchovské paralely a rozdelenie sfér vplyvu
Podľa profesora Stefana Wolffa z Birminghamskej univerzity Trumpovo odmietnutie poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky pripomína Mníchovskú dohodu z roku 1938.
„Trump vníma svet ako systém veľmocenských sfér vplyvu, kde sa navzájom nezasahuje,“ tvrdí Wolff.
Možný scenár? Superveľmoci ako USA a Čína si rozdelia zemeguľu, pričom nie je jasné, či Rusko ostane samostatným hráčom, alebo sa stane satelitom Pekingu.
Východná Európa na okraji záujmu
Mníchov bol aj dejiskom ostrých slov amerického viceprezidenta JD Vancea na adresu EÚ. Zároveň Trumpova administratíva naznačuje, že východná Európa môže byť „odvrhnutá“, čo otvára priestor pre ruský vplyv v krajinách ako Slovensko, Poľsko či Bulharsko.
„Rusko pracuje na tom, aby spoločnosti prijali nový konsenzus – pohodlný v Trumpovej ére,“ tvrdí Tcherneva.
Putinov vplyv sa prejavuje v protestoch proti prokremeľským vládam vo viacerých krajinách:
- Slovensko – Protesty proti zákonu obmedzujúcemu mimovládky.
- Srbsko – Nepokoje kvôli proruskému prezidentovi Vučičovi.
- Maďarsko – Odpor proti politikám Viktora Orbána.
- Gruzínsko – Protesty proti proruskému smerovaniu vládnej strany.
Súboj o strednú Áziu: Čína vs. Rusko
Stredná Ázia sa stáva novým geopolitickým bojiskom. Putin si zabezpečuje podporu v Mongolsku, ktoré závisí na Rusku v oblasti energií. Naopak, Si Ťin-pching navštívil Kazachstan, ktorý sa postavil proti ruskej invázii.
„V Astane panuje obava, že Kazachstan môže byť ďalším cieľom ruskej expanzie,“ tvrdí Wolff.
Čína už naznačila, že nedovolí Rusku zasahovať do severného Kazachstanu, kde žije veľké množstvo Rusov.
Trump, Čína a západná pologuľa
Trumpove výroky o Grónsku, Panamskom prieplave, či 51. štáte z Kanady naznačujú, že jeho záujem sa sústreďuje na západnú pologuľu. No rastúci vplyv Číny v Latinskej Amerike by mohol vyvolať nové napätie.
Zatiaľ sa však Trumpovi nepodarilo dosiahnuť dohodu s Putinom o Ukrajine, čím sa zvyšuje ruská závislosť od Číny.
Obchodná vojna a Taiwan: Nové ohniská napätia
Medzičasom Trump eskaluje obchodnú vojnu s Čínou, zavádzaním 145 % ciel. Tým potenciálne oslabuje Putina, pretože Čína sa môže viac prikloniť k EÚ.
Otvorenou zostáva aj otázka Taiwanu, kde si Čína nárokuje zvrchovanosť a nevylučuje použitie sily. Čínske vojenské manévre v okolí ostrova vyvolávajú otázku: Čo by Trump urobil, ak by došlo k invázii?
„Môžu existovať tiché dohody, kde Čína zatlačí a USA nezasiahnu,“ upozorňuje Wolff. „Tým by de facto priznali Juhočínske more ako čínske územie.“
