LSD a umenie: Experiment ukázal, ako droga ovplyvňuje vnímanie tvorby
V 50-tych rokoch minulého storočia sa americká vláda aktívne zaoberala výskumom účinkov halucinogénnych látok. Jedným z experimentov bolo podávanie LSD testovaným osobám a pozorovanie ich správania – vrátane zmien v kreatívnych schopnostiach. Ak ste videli film The Men Who Stare at Goats, viete, že podobných pokusov bolo omnoho viac.
Začiatok experimentu: Prvé minúty po dávke
20 minút po prvej dávke LSD (50 μg) sa pacient rozhodol začať kresliť dreveným uhlím. Podmienky boli zatiaľ stabilné, bez viditeľných účinkov drogy.
Druhá dávka a eufória
85 minút po podaní prvej dávky a 20 minút po druhej dávke (spolu 100 μg) pacient vykazoval známky eufórie.
„Vidím Vás jasne, tak jasne. To… ty… to je všetko… mám trochu ťažkosti s ovládaním tejto ceruzky.“
Napriek problémom s motorikou chcel v kreslení pokračovať.
Prehlbujúce sa zmeny vnímania
Po 2 hodinách a 30 minútach od začiatku experimentu pacient pôsobil veľmi sústredene:
„Obrysy sú normálne, ale všetko je oveľa živšie – neustále sa mení farba. Moje vedomie je sústredené v ruke, lakti a jazyku.“
O dve minúty neskôr priznal, že jeho kresby už nezodpovedajú realite.
„Obrys mojej ruky je čudný. Nie je to veľmi dobrá kresba, vzdávam sa… skúsim znova.“
Pokusy o kresbu a dezorientácia
2 hodiny 35 minút po prvej dávke sa pacient pokúsil vytvoriť kresbu „jediným ťahom bez zastavenia“. Po dokončení sa začal smiať a rozptýlilo ho niečo na podlahe.
O desať minút neskôr sa pokúsil vliezť do škatule s aktivitami a začal byť prevažne neverbálny:
„Ja som… všetko je… zmenené… tvoja tvár… prepletená… kto…“
Pacient zároveň mrmľal niečo, čo pripomínalo melódiu piesne Thanks for the Memory.
Zmeny nálady a nepredvídateľné správanie
4 hodiny a 25 minút po prvej dávke sa pacient utiahol na lôžko, kde dve hodiny mával rukami vo vzduchu. Náhlym záchvatom aktivity začal kresliť perom a vodovými farbami:
„Toto bude najlepšia kresba. Ak nebudem opatrný, stratím kontrolu, ale viem, pretože viem. Ja viem.“
Táto fráza sa často opakovala. Po niekoľkých ťahoch začal behať po miestnosti.
Návrat k normálu?
5 hodín 45 minút po prvej dávke sa pacient stále intenzívne pohyboval. Až o hodinu a pol neskôr sa usadil a opäť chytil pastelku.
„Cítim kolená. Myslím, že sa opotrebúvam. Je to celkom dobrá kresba, ale táto ceruzka je ťažká na držanie.“
Koniec experimentu: Únava a nechuť
Po 8 hodinách od prvej dávky pacient sedel na poschodovej posteli a priznal, že účinky drogy slabnú. Tvrdil, že vidí len občasné deformácie na tvárach pozorovateľov.
Požiadaný o poslednú kresbu, pristúpil k nej s minimálnym nadšením:
„Nemám čo povedať o tejto poslednej kresbe. Je zlá a nezaujímavá. Teraz chcem ísť domov.“
zdroj:boredpanda.com
