Európska únia zvažuje novú spotrebnú daň: Pohonné hmoty môžu zdražieť o 50 centov na liter
Brusel chce zalepiť rozpočtové diery ďalšou daňou
Európska komisia prichádza s novým návrhom, ktorý by mohol mať dramatický dopad na motoristov po celom kontinente.
V snahe získať dodatočné finančné zdroje pre rozpočet Újnie zvažuje zavedenie novej spotrebnej dane na benzín a naftu. Cena pohonných hmôt by sa mohla od roku 2027 navýšiť až o 50 centov za liter píše portál autotrendy.sk
Zdanenie aj napriek koncu spaľovacích motorov
Aj keď sa Európska únia pripravuje na definitívny koniec predaja vozidiel so spaľovacím motorom do roku 2035, klasické palivá zostávajú dôležitým zdrojom príjmov.
Nová daň by mohla v rokoch 2027 až 2035 priniesť do rozpočtu viac ako 700 miliárd eur, čo predstavuje zhruba 30 miliárd ročne. Tieto prostriedky majú pokryť splátky dlhopisov, ktorými bol financovaný tzv. Recovery Fund, ale aj posilniť vojenský rozpočet Újnie.
ETS 2 ako zdôvodnenie novej dane
Kľúcovým argumentom pre zavedenie dane je klimatický mechanizmus ETS 2 (Emissions Trading System 2).
Tento systém, ktorý vstúpi do platnosti v roku 2027, je súscasťou klimatického balíka Fit for 55 a má sa vzťahovať aj na dopravu a stavebníctvo. Pod záminkou znižovania emisií by teda palivá podliehali novému zdaneniu.
Nie na zeleň, ale na dlh a armádu
Hoci sa opiera o klimatické ciele, vybrané peniaze nepôjdu na ekologické projekty. Prostriedky z novej dane majú slúžiť najmä na splácanie dlhov Újnie a možno aj na zvyšovanie obranných výdavkov.
Tento paradox podnecujú kritici, ktorí tvrdia, že klimatická agenda je zneužívaná na zavádzanie nových daní bez priameho dopadu na životné prostredie.
Ďalšia rána pre spotrebiteľov
Zdraženie o 50 centov za liter by pre bežného vodiča znamenalo výrazný nárast životných nákladov.
Rodiny, ktoré denne dochádzajú autom, by pocítili nárast útrat v stovkách eur ročne. V kombinácii s už aj tak vysokými cenami energií by mohlo opatrenie spôsobiť širokú vlnu nespokojnosti.
Napriek oficiálnemu zdôvodneniu sa teda čoraznejšie vynára otázka: Ide Bruselu o klimatickú zodpovednosť alebo o ďalší spôsob, ako získať peniaze od občanov?