Zatiaľ čo niektorí Európania zvládnu základné účty do 70 eur, iní za ne zaplatia takmer 400. Kde sa platí najviac, kde najmenej – a čo všetko cenu ovplyvňuje?
💶 Najlacnejšie je v Istanbule, najdrahšie v Mníchove
Podľa analýzy Deutsche Bank a dát, ktoré zverejnil portál Euronews, sú medzi európskymi mestami výrazné rozdiely v tom, koľko domácnosti platia za elektrinu, kúrenie, vodu a odvoz odpadu píše euronews.com:
- Najlacnejšie výdavky má Istanbul – v priemere iba 68 € mesačne.
- Na opačnom konci rebríčka je Mníchov, kde sa účty šplhajú až k 370 € mesačne.
V rámci EÚ patria k najlacnejším mestám Helsinki (115 €), Budapešť a Lisabon (okolo 135 €), Madrid a Barcelona (170–180 €).
Naopak, nemecké mestá Frankfurt (339 €) a Berlín (333 €) patria medzi najdrahšie v celej Európe.
📊 Podiel na výplate: kde účty bolia najviac
Zaujímavé nie je len to, koľko ľudia platia, ale koľko im z výplaty na účtoch ubudne. V mestách s nižšími platmi to môže byť obrovský rozdiel:
- V Aténach míňajú ľudia na účty až 18,8 % zo svojho čistého príjmu.
- Nasleduje Varšava so 17,6 %.
Naopak, vo Švajčiarsku je to len zlomok výplaty – v Ženeve 3,2 %, v Zürichu 3,3 %.
Európsky priemer sa pohybuje okolo 9–10 % z čistého platu.
📈 Kde ceny najviac stúpli za posledných 5 rokov
Pandémia, energetická kríza aj vojna na Ukrajine dramaticky zmenili situáciu. V niektorých mestách stúpli ceny za energie a služby o viac než 100 %:
- Štokholm zaznamenal nárast o neuveriteľných 176 %,
- Oslo +133 %,
- Varšava +112 %,
- Brusel +97 %,
- Birmingham +96 %,
- Edinburgh +93 %.
Na druhej strane existujú aj mestá, kde ceny klesli:
Budapešť (-6 %) a Kodaň (-7 %) zaznamenali pokles v prepočte na eurá.
💰 Daňové zaťaženie účtov: kde sú najvyššie dane?
Veľkú časť ceny energií v niektorých štátoch tvoria dane a poplatky, ktoré si účtujú štáty – často ako súčasť zelenej politiky alebo financovania verejných služieb:
- V Kodani tvoria dane až 49 % celkovej ceny,
- v Štokholme 41 %, v Bruseli 37 %, v Berlíne 34 %.
Na opačnom konci sú mestá ako Amsterdam či Luxemburg, kde sú vďaka daňovým kreditom niektoré zložky účtov dokonca záporné.
🔍 Nie je daň ako daň: rovnaká sadzba, iný účet
Aj pri rovnakých daňových sadzbách sa môže výsledná suma dramaticky líšiť:
- V Ríme je sadzba DPH 21 %, čo znamená 0,068 €/kWh.
- V Budapešti je to tiež 21 %, ale výsledná cena len 0,0192 €/kWh.
Znamená to, že rovnaké daňové sadzby neznamenajú rovnaké záťaže – rozhoduje základná cena, spôsob výpočtu a štátna politika.
🏡 Čo z toho vyplýva pre bežnú domácnosť?
Zásadné sú tri faktory:
- Základná cena za služby,
- výška daní a poplatkov,
- relácia k výške platov.
Nízky účet ešte nemusí znamenať „lacný život“ – ak ide o vysoký podiel z výplaty. Naopak, drahšie mestá môžu byť pre obyvateľov menej zaťažujúce, ak majú vyššie príjmy.
✅ Záver: Nerovnosti pretrvávajú
Náklady na energie, vodu a odpad sú dôležitým ukazovateľom životnej úrovne v Európe. Rozdiely medzi mestami nie sú len číselné – odrážajú prístup štátov k sociálnej politike, daniam aj ekologickým prioritám.
A kým niektoré domácnosti bojujú s rastúcimi účtami, iné si ich ani nevšimnú. V súčasnej Európe rovnosť účtov neexistuje – a zrejme ešte dlho nebude.
