Zo športovej tribúny sa naskytol pohľad, ktorý nemá nič spoločné s futbalom.
Namiesto zápasu či nadšených fanúšikov autor videa namieril svoj mobilný telefón na druhú stranu – za betónový múr, ktorý oddeľuje stropkovský štadión od rómskej osady. A čo zachytil, vyvolalo vlnu pobúrenia.
Od muriva k hromadám odpadu
Za múrom, ktorý má byť bariérou medzi štadiónom a susednou osadou, sa rozprestiera územie plné odpadu, špiny a zápachu.
Plastové fľaše, starý nábytok, textil, zvyšky jedál aj výkaly – to všetko tvorí každodenný výjav, ktorý podľa jedného z komentárov od ľudi „smrdí na sto metrov“.
V komentári k záberom nešetrí kritikou a pýta sa, ako je možné, že mesto niečo takéto toleruje len pár metrov od športového areálu.
Tribúna ako vyhliadka na zanedbanosť
Video vyvolalo na sociálnych sieťach silné reakcie. Ľudia sa čudujú, ako môže priestor určený pre verejnosť, kde sa pohybujú deti a rodiny, susediť s takýmto chaosom.
Ozývajú sa hlasy, ktoré upozorňujú na hygienické riziká, šíriaci sa zápach aj nebezpečenstvo škodcov. Niektorí komentujúci poznamenali, že „nejde o výnimku, ale o dlhodobý stav“, ktorý si kompetentní zrejme nevšímajú.
Kto nesie zodpovednosť?
Otázky smerujú priamo na mestskú samosprávu v Stropkove. Prečo sa osada nachádza v takomto stave? Kde sú kontajnery na odpad, kde je pravidelné čistenie a aká je zodpovednosť jej obyvateľov aj mesta za túto situáciu?
Zanedbanie tohto priestoru nie je len estetickým problémom, ale aj otázkou verejného zdravia a bezpečnosti. Obyvatelia mesta, ktorí využívajú areál na šport či voľnočasové aktivity, majú právo na dôstojné prostredie – nie na výhľad, ktorý pripomína nelegálnu skládku odpadu.
Pozrite si zábery z DRONU
Obraz zlyhávajúceho systému
Nejde len o Stropkov. Príbehy zanedbaných osád a chaosu na ich okraji sú známe z viacerých miest Slovenska.
Systémové zlyhania, absencia prevencie, alibizmus samospráv a slabá koordinácia sociálnej práce vytvárajú prostredie, kde sa problémy nielen neriešia, ale hromadia ako odpad za betónovým múrom.
Kým na jednej strane sa stavajú tribúny a zriaďujú športoviská, na druhej strane zostáva tichá hanba, ktorú vidieť len vtedy, keď sa niekto pozrie „na opačnú stranu“. Autor videa to urobil. A ukázal, že ani vysoký múr nezakryje realitu, ktorá smrdí.
