Ešte pred pár rokmi bol ruský plyn v Európe synonymom energetickej istoty. Plyn prúdil cez obrovské potrubia, dohody s Gazpromom sa zdali byť neotrasiteľné a politici hovorili o „vzájomne výhodnej spolupráci“.
Vojna na Ukrajine však túto predstavu rozbila na kusy – a dnes sa čoraz častejšie pýta, či sa ruský plyn môže vôbec vrátiť. Odpoveď odborníkov je jasná: aj keby bol lacný, dvere sa mu takmer určite zatvorili nadobro.
Európa zmenila energetickú mapu
Pred inváziou pokrýval ruský plyn približne 40 % spotreby zemného plynu v EÚ. Tento podiel bol výsledkom desaťročí investícií do projektov ako Nord Stream či Bratstvo. Postavené na princípe „utopených nákladov“, tieto potrubia dlhé roky zaisťovali Gazpromu dominantnú pozíciu.
Energetická kríza v roku 2022 však spustila lavínu zmien. Európska únia vložila miliardy eur do rozvoja alternatívnej infraštruktúry. V Nemecku vyrástli tri LNG terminály, Poľsko, Taliansko a Grécko rozšírili svoje kapacity, a do roku 2024 sa tak zvýšila celková kapacita dovozu LNG o 30 %. Dodávatelia z USA, Kataru či Alžírska postupne vytláčajú ruský plyn z európskeho trhu.
Nové záujmové skupiny držia kurz mimo Moskvy
Popri infraštruktúre vznikla aj mocná sieť obchodných a politických väzieb, ktoré stavajú na diverzifikácii.
Prevádzkovatelia LNG terminálov, firmy s dlhodobými kontraktmi na alternatívne dodávky aj priemyselné odvetvia, ktoré investovali do dekarbonizácie, majú spoločný záujem – nedovoliť návrat ruskej dominancie.
Ak by sa ruský plyn mal vrátiť vo veľkom, ohrozil by miliardové investície a zmenil rozloženie síl na trhu. Takýto krok by preto narazil na silný politický odpor podporovaný práve tými, ktorí dnes profitujú z novej energetickej reality.
Bezpečnosť nad lacnými dodávkami
Kríza ukázala, aké nebezpečné je staviť všetko na jedného dodávateľa. Európa preto zrýchlila prechod k obnoviteľným zdrojom a znížila závislosť od plynu ako prechodného paliva.
Politický aj finančný tlak na zelenú transformáciu vytvára prostredie, v ktorom sa ruský plyn stáva prebytočným – a to aj napriek tomu, že niektoré krajiny, vrátane Slovenska a Maďarska, stále hľadajú možnosti lacnejších dodávok.
Slovensko medzi závislosťou a stratégiou
Pre Slovensko je táto situácia mimoriadne citlivá. Ako vnútrozemská krajina s energeticky náročným priemyslom trpí rastom cien, ktorý znižuje jeho konkurencieschopnosť.
Bratislava preto tlačí na kompenzačné mechanizmy v rámci EÚ, ktoré by pomohli zmierniť dopad drahej energie. Napriek tomu analytici varujú – návrat k ruskému plynu by bol len krátkodobou úľavou, pričom dlhodobo by priniesol strategické riziká a oslabil novovybudovanú energetickú nezávislosť.
📌 Záver je neúprosný: geopolitické napätie, nové obchodné väzby a obrovské investície do alternatívnych zdrojov vytvorili realitu, v ktorej je návrat ruského plynu viac politickou fantáziou než reálnou možnosťou.
