Bol jednou z najvýraznejších postáv slovenskej hereckej scény. Oldo Hlaváček si aj na sklonku života uchoval nadhľad a schopnosť vtipkovať, no keď išlo o veci, na ktorých mu záležalo, nebál sa hovoriť tvrdo a otvorene.
V jeho posledných rozhovoroch zaznievali nielen spomienky, ale aj ostré odkazy – kolegom, neprajníkom aj samotnému divadlu informuje plus7dni.sk.
Javisko ako súčasť života, no nie posledné miesto
Herecké povolanie mu prinieslo desiatky nezabudnuteľných úloh. Generácie divákov si ho pamätajú najmä zo seriálu Hostinec pod gaštanom, kde spolu s Ivanom Krajíčkom vytvorili ikonickú dvojicu. Hoci na javisku strávil celý život, na starobu mal v tejto otázke jasno: návrat by už neprijal.
„Nechcel by som zomrieť na javisku. Javisko si nezaslúži byť posledným miestom života. Je to príliš estrádne,“ vyhlásil bez zaváhania.
Skúsený herec verzus nové generácie
Hlaváček bol hrdý na to, že mohol pôsobiť v Slovenskom národnom divadle, zároveň ho však trápil jeho stav v posledných rokoch. Po jednej z návštev sa vyjadril kriticky: „Myslel som si, že som na ochotníckom predstavení.“
Podľa neho sa v hereckej brandži vytrácala úcta mladých k starším kolegom. „Niektorí mladí ani nepozdravia. Neviem, či je to nevychovanosť, alebo ich zmiatla seriálová sláva,“ povzdychol si.
Nebol spokojný ani s kvalitou televíznej produkcie: seriály mu pripadali ako pásová výroba. „Vo všetkých seriáloch hrajú tí istí ľudia a všetci rovnako,“ kritizoval a dodal, že javisková reč a artikulácia sú u mnohých mladých hercov veľkým problémom.
Odkaz neprajníkom
Otvorene sa vyjadroval aj k tým, ktorí mu počas kariéry závideli alebo šírili o ňom nepravdy. „Ak by niekto tvrdil, že som o ňom hovoril zle, je to luhár a môj neprajník,“ odkázal razantne.
Svoje herectvo nikdy neidealizoval. Vedel, že aktívne roky má za sebou, a keď prijal úlohu v seriáli Zlatá rybka, priznal, že ju už fyzicky nezvládal. Televíziu preto prestal sledovať: „Nechcem si úplne zničiť mozog,“ dodal ironicky.
Samota po strate manželky
Život mu zasadil jednu z najťažších rán, keď zomrela jeho manželka Boženka. Dom, ktorý kedysi budovali pre rodinu, zostal prázdny a Hlaváček sa musel vyrovnávať so samotou. Robil to statočne – spomienkami, úvahami a humorom, ktorý ho sprevádzal celý život.
Často pripomínal, že nad všetkými úspechmi a neúspechmi stojí základná hodnota: „Rodina je základ spoločnosti. Z toho nikdy nezľavím.“
Legenda, ktorá zanechala odkaz
Oldo Hlaváček zostáva zapísaný v pamäti divákov ako herec, ktorý vedel rozosmiať aj zamyslieť. Jeho slová o úcte, pokore a pravdivosti smerovali k divákom i kolegom. Aj keď na konci života kritizoval stav divadla a herectva, jeho vlastný odkaz bol jasný: vernosť hodnotám a publiku, ktoré mu celý život vracalo energiu.
