Tichý boj, ktorý poznala len rodina a najbližší priatelia, sa skončil.
Richard z Košíc mal len 29 rokov, no väčšinu dospelého života mu brala zákerná Friedreichova ataxia – zriedkavé a nevyliečiteľné ochorenie, ktoré pomaly ochromuje nervový systém, svaly aj srdce. Odkázaný na vozík a každodennú pomoc mamy napriek všetkému opakoval jediné želanie: „Prosím, pomôžte mi získať čas. Lebo ten môj beží inak.“
Jeho prosba sa napokon naplniť nestihla.
Život v znamení strát a odhodlania
Prvé nenápadné varovania prišli ešte v puberte – zakopávanie, ťažkosti s písaním a strata rovnováhy. Lekári čoskoro potvrdili genetickú diagnózu, ktorá nepozná liek.
Postupne odchádzala istota v nohách, sila v rukách a napokon aj hlas, až Richard zostal odkázaný na invalidný vozík a nepretržitú starostlivosť.
Jeho mama sa stala každodennou oporou a tichou hrdinkou, no choroba im aj tak kradla čas, ktorý chceli žiť inak.
Nádej s menom Skyclarys
Svetielkom v temnote sa stala správa o novom lieku Skyclarys, prvej schválenej terapii zameranej priamo na Friedreichovu ataxiu.
Liečba dokáže spomaliť priebeh ochorenia a zlepšiť motorické funkcie, no na Slovensku ju poisťovne nepreplácajú. Cena bola ohromujúcich 300–350-tisíc eur.
Rodina preto spustila verejnú zbierku, aby Richard získal aspoň trochu času navyše. Peniaze sa však nepodarilo vyzbierať včas.
Iskra nádeje zhasla
Richard zomrel v polovici septembra, skôr než sa mohol k liečbe dostať.
Jeho príbeh napriek tragickému koncu otvoril oči mnohým ľuďom – upozornil na ochorenie, o ktorom väčšina Slovenska nikdy nepočula, a pripomenul, aká krehká je ľudská nádej, keď narazí na limity medicíny a financií.
Odkaz, ktorý zostáva
Hoci zbierka nesplnila pôvodný cieľ, Richard zanechal odkaz odvahy a vytrvalosti.
Ukázal, že aj keď choroba berie silu a každodenné istoty, život sa dá žiť naplno až do posledného dychu.
Jeho príbeh je tichou, no mocnou výzvou, aby spoločnosť nezabúdala na ľudí so zriedkavými chorobami – a aby systém umožnil pomoc skôr, než bude neskoro.