Ešte nedávno stáli pred vypredaným hľadiskom, dnes riešia existenčné otázky. Slovenské národné divadlo zažilo otras, ktorý v umeleckých kruhoch rezonuje silnejšie než potlesk po premiére. Päť výrazných osobností činohry dostalo stopku – a pre mnohých to prišlo ako rana z čistého neba.
Medzi menami, ktoré zarezonovali najviac, sú Roman Poláčik, Táňa Pauhofová a Daniel Žulčák. Tváram, ktoré si diváci spájajú s emóciami, silnými príbehmi a vypredanými sálami, sa zo dňa na deň zmenil pracovný život.
„Od januára už nie som členom činohry“
Roman Poláčik patrí k hercom, ktorí si servítku pred ústa nedávajú. Informáciu o konci v súbore potvrdil bez obalu:
„Môžem potvrdiť, že od 1. januára už nebudem členom Činohry SND. Ďalej budem s divadlom spolupracovať na báze externých zmlúv,“ povedal pre denník SME.
Za rozhodnutím však podľa jeho slov nestojí žiadne zlyhanie ani porušenie pravidiel. Práve naopak – Poláčik otvorene hovorí o tom, že dôvod svojho prepustenia dodnes nepozná.

„Nijakým spôsobom som neporušil pracovný poriadok, etický kódex, ani nič podobné. Jediné, čoho som sa dopustil, je, že som mal veľa inscenácií a deň po dni som sa snažil robiť svoju prácu najlepšie, ako som vedel,“ dodal.
Otázniky, ktoré visia vo vzduchu
Najviac herca trápi mlčanie. Podľa jeho slov odpoveď drží v rukách vedenie divadla – no dialóg sa nekoná.
„Odpoveď, prečo ja, má iba trikrát nezákonne poverená generálna riaditeľka. Od nej však neviem nič. Nestretli sme sa, pretože ona sa stretnutiam s umeleckým súborom vyhýba,“ povedal Poláčik.
A nie je jediný, kto má pocit, že nejde len o bežnú reorganizáciu.

foto:https:snd.sk
Odchody, ktoré bolia viac než čísla v tabuľke
Spolu s Poláčikom sa zo stálych pozícií lúčia aj Martin Šalacha, Daniel Žulčák, Anna Magdaléna Hroboňová a Táňa Pauhofová. Pre fanúšikov ide o mená, ktoré definovali tvár činohry posledných rokov.
Herecký súbor hovorí otvorene o tom, že za rozhodnutím necítia len ekonomiku, ale aj snahu oslabiť hlasný a kritický kolektív.
„Ukazujú nám, že môžu rozhodovať bez ohľadu na to, či majú kompetencie, odbornosť alebo slušnosť,“ odkázal Martin Šalacha.
Keď sa za rozhodnutím skrývajú aj osobné príbehy
Za strohými vetami o prepúšťaní sú však konkrétni ľudia a ich životy. Poláčik upozorňuje na fakt, ktorý mu stále leží v žalúdku:
„Keď chcem byť veľmi osobný, tak výpoveď dostali traja otcovia malých detí, matka na rodičovskej a mladá absolventka, ktorá spomedzi všetkých ponúk, ktoré dostala, uprednostnila národné divadlo.“
Zrazu nejde len o umelecké angažmán, ale o istoty, ktoré sa rozpadli zo dňa na deň.

Divadlo nekončí. Mení len podobu
Napriek všetkému dvere úplne nezatvárajú. Herci budú v SND naďalej účinkovať ako externí spolupracovníci, aby mohli dokončiť rozbehnuté inscenácie. Javisko teda zostáva – no vzťah sa mení.
Otázka však visí vo vzduchu:
Je toto začiatok novej éry Slovenského národného divadla, alebo len bolestivá kapitola, na ktorú sa bude ešte dlho spomínať?
Diskusia sa len začína. A emócie sú silnejšie než potlesk po derniére.

