Keď si dnes človek okolo štyridsiatky otvorí výpis zo Sociálnej poisťovne, môže ho čakať nepríjemné prekvapenie. Roky, ktoré strávil na škole, prípadne medzi dvoma zamestnaniami, v ňom často nefigurujú. Nie ako prestávka v kariére, ale ako prázdne miesto v dôchodkovom účte.
Nie preto, že by títo ľudia nepracovali dosť. Ale preto, že štát sa rozhodol niektoré životné obdobia jednoducho prestať rátať.
Rovnaký život, rozdielne pravidlá
Dve generácie môžu prežiť veľmi podobnú cestu: stredná škola, vysoká, prvé zamestnanie, občasná nezamestnanosť, deti. Rozdiel je v tom, čo z toho sa zapíše do dôchodkového systému.
Pre ľudí narodených približne pred rokom 1981 bolo štúdium automaticky súčasťou dôchodkového poistenia. Pre mladších už nie.
Zlom nastal v roku 2004. Odvtedy sa obdobie štúdia na strednej a vysokej škole prestalo započítavať. Výsledok je priamočiary: mladšie ročníky majú v evidencii menej „odpracovaných“ rokov, hoci reálne začínali pracovať v rovnakom veku ako ich rodičia píše stránka techbyte.sk.
A keďže dôchodok sa počíta najmä z dĺžky poistenia a príjmov, mínusové roky sa skôr či neskôr premietnu do nižšej sumy.
Medzi prácami? Systém to berie ako nulu
Podobný posun nastal aj pri nezamestnanosti. Kým kedysi sa evidencia na úrade práce započítavala ako obdobie poistenia, po reformách sa pravidlá výrazne sprísnili.
Od roku 2001 sa tento čas rátal len vtedy, ak človek poberal dávku. A od roku 2004 už nezamestnanosť v systéme nefiguruje vôbec.
Pre ľudí, ktorí si medzi zamestnaniami hľadali nové miesto, to znamená jediné: čistú dieru v dôchodkovom účte.
Daňový a odvodový expert Jozef Mihál na to upozorňuje dlhodobo. Mladšie ročníky podľa neho vstupujú do dôchodkového veku s kratším obdobím poistenia než staršie generácie. A v tomto systéme platí jednoduché pravidlo: menej rokov znamená nižší dôchodok. Bez výnimiek.
Matky zaplatené bodmi, nie rokmi
Ženy majú k tomu ešte jednu nevýhodu. Hoci sa starostlivosť o deti po roku 2004 opäť započítava do dôchodku, robí sa to cez nízke bodové hodnoty.
Dôchodok sa totiž nepočíta len z počtu rokov, ale aj z takzvaného priemerného mzdového bodu. Počas rodičovstva je tento bod nízky, čo znižuje celkový priemer. Aj keď teda roky v systéme sú, výsledná suma môže byť citeľne menšia.
Inými slovami: výchova detí síce formálne nechýba, ale finančne ťahá dôchodok nadol.
foto: techbyte.sk
Tiché rozhodnutia, dlhé tiene
Zmeny z rokov 2001 a 2004 sa netýkali okrajových detailov. Zasiahli presne tie obdobia, ktoré tvoria prirodzený rytmus života – štúdium, prestávky medzi prácami, rodičovstvo.
Staršie generácie ich majú započítané. Mladšie nie.
Nešlo o drobné úpravy, ale o systémový posun zodpovednosti zo štátu na jednotlivca. Bez veľkej verejnej debaty. Bez toho, aby si to väčšina ľudí v produktívnom veku vôbec všimla.
Dôsledky sa naplno ukážu až o roky. Keď prvé „postreformné“ ročníky začnú odchádzať do dôchodku – a zistia, že do cieľa štartovali o niekoľko rokov pozadu.
