Oliver Andrásy vo svojom statuse ponúka výrazne kritický pohľad na kroky Donalda Trumpa. Tvrdí, že reči o kúpe Grónska netreba brať doslovne. Podľa neho ide o súčasť širšej stratégie.
„Mne sa zdá, že Donaldovi Trumpovi ani tak nejde o to, aby získal Grónsko, ale Grónsko je len zámienkou na to, aby zničil aj posledné dobré vzťahy s Európskou úniou,“ píše Andrásy.
Grónsko ako geopolitický „silnejší kaliber“
Podľa Andrásyho nejde o prvý pokus oslabiť väzby medzi USA a EÚ. Pripomína, že Trump sa o to pokúšal už viackrát, no Európska únia podľa neho konflikty dokázala utlmiť.
„Buď to nejako uhrala do autu, alebo Trumpovi ustúpila, ako v prípade ciel. Tak sa rozhodol použiť silnejší kaliber. Grónsko,“ uvádza.

Oslabenie Európy ako strategický cieľ
Andrásy si kladie otázku, prečo by sa Trump snažil rozbiť vzťahy s Úniou, ktorá bola voči nemu mimoriadne ústretová. Odpoveď vidí v geopolitike a vo vzťahu k Rusku.
„Nuž preto, aby mohol dať ruky preč od Európskej únie a v konflikte s Ruskom ju mohol nechať osamotenú. (Nijaký článok 5 zmluvy o vzniku NATO !!!)“
Obdiv k diktátorom a blízkosť k Putinovi
Vo svojom statuse Andrásy tvrdí, že Trump má dlhodobý obdiv k autoritárskym lídrom sveta.
„Trump je obrovským obdivovateľom všetkých diktátorov sveta (ešte aj Kim Čong Una!!!), osobitne však Vladimíra Putina,“ píše.
Ich osobné stretnutia opisuje veľmi ostro:
„Keď sa s ním stretol, skoro mu topánky pobozkal a málo chýbalo, že by sa pred ním aj plazil.“

Delenie sveta ako návrat do stredoveku
Za Trumpovým konaním podľa Andrásyho stojí ešte širšia vízia – rozdelenie planéty na sféry vplyvu.
„Trumpovým zámerom je deľba sveta: táto pologuľa Zemegule je vaša, tu si robte, čo chcete, táto polovica Zemegule je zase naša a tu si zase my budeme robiť, čo chceme.“
Takýto prístup prirovnáva k minulosti:
„Čiže akýsi návrat do stredoveku: delenie si lén.“
Zároveň poukazuje aj na postoj Pekingu:
„Ešte aj Čína sa tomuto procesu ticho a neveriacky prizerá. Zatiaľ nič nerobí, len sa čuduje.“
Kto môže tento trend zastaviť?
Andrásy v závere svojho statusu pomenúva aj možné riešenie. Podľa neho zostáva už len málo síl, ktoré dokážu tento vývoj zvrátiť:
„Čiže jedinou silou, ktorá môže zvrátiť tento proces, sú demokratické štáty ako Kanada, Austrália, Japonsko, ale hlavne Európska únia, presnejšie jej demokratické jadro. Nebude to ľahké, ale inú cestu nevidím. Všetko ostatné je len rituálna samovražda.“

