Niekedy sú spomienky to jediné, čo vám po niekom ostane. Alebo iba to vám zanechal. Spomienky sú pekné, ale čo ak nie všetky? Občas sa pristihnete pri tom, že spomínate iba na jeho dobré vlastnosti a na zlé ste už dávno zabudli.
Áno, možno bol úprimný, vyzeral dobre, mal pred sebou skvelú budúcnosť a cítili ste sa pri ňom ako jediná a pravá…ale zabudli ste už na časy, keď vás ponižoval a hovoril s vami iba vtedy, ak niečo potreboval? A čo vtedy, keď ste ho žiadali o pomoc, či rameno na vyplakanie sa a on iba odvrkol: „Prepáč, neviem čo ti mám na to povedať.“
Ten pocit je najhorší na svete. Ak osoba, pre ktorú by ste urobili čokoľvek, nevie ako vám pomôcť aby ste sa cítili lepšie. Začali ste si uvedomovať, že ste tu pre neho oveľa viac ako on. Ste hodná viac než tohto. A hoci vám môže zlomiť srdce, že váš priateľ, milenec a spriaznená duša vám toto mohla urobiť. Musíte pozbierať sily a nechať ho odísť.
Začnete si uvedomovať, že ste plná života na to, aby ste bola milovaná len polovične. Život je krásny. Je v ňom veľa krásneho, aj napriek bolesti a zlým veciam. Práve na to treba myslieť, až necháte zo svojho života odísť niekoho, na kom vám záleží. Budú zlé dni, kedy slnko nezasvieti. Bude sa vám chcieť plakať a nič sa vám nebude dariť. Ale práve v týchto dňoch nájdete pokoj.
Zmierte sa s tým, že všetko je premenlivé a zajtrašok nie je garantovaný. Nemôžte strácať čas niekým, kto sa nezaujíma o váš osobný rast, zabezpečenie a najmä o vaše srdce. Môžete povedať, že ste ho milovala. Načerpajte v sebe silu a povedzte si, že sa tým nenecháte zraniť.
Pokúste sa pohnúť z miesta a zabudnúť na niekoho, kto pre vás veľa znamenal. Nie je to zločin. Necháte iba odísť niečo, čo už je dávno preč.
Zdroj: http://thoughtcatalog.com/
