Vieme, že veci vám práve nedávajú zmysel. Vieme, že sa vždy sama seba pýtate „prečo“ a „ako“ . Vieme, že ste vystrašená z toho urobiť ďalší krok, lebo čo ak je to príliš skoro. Čo ak je to chyba? Čo ak je to len prekážka na ceste, nie jej koniec? A čo ak ste sa takto necítili nikdy predtým, a nič lepšie vás v živote nečaká?
Ak máte dvere otvorené, čakajú vás lepšie veci. A pokiaľ vaše srdce bije, vždy sa dokáže zamilovať.
Pretože to, čo brzdí pri pohnutí sa z miesta je presne to isté ako to, čo nás oslobodzuje. Tí, ktorí vám ublížili, vám dokážu aj pomôcť. A to tak ,že ich necháte odísť.
Hoci sa nechcete pohnúť z miesta, takisto nechcete byť iba ďalšou spomienkou, skúsenosťou či osobou, ktorú sa rozhodol niekto nemilovať.
Chcete byť tou, ktorá sa s tým popasovala so vztýčenou hlavou. Chcete byť tou, ktorá sa miluje natoľko, že vie, že ju čaká niečo oveľa lepšie. Chcete byť osobou, ktorá ho nemilovala, ale tou, ktorá sa posunula vpred a nečakala. Tá, ktorá sa neusadila a neplakala po nociach, ale zobudila sa s úsmevom na perách.
Pravdou je, že ak sa rozhodnete urobiť krok vpred, aj to bude bolieť. Bolí to obzerať sa do minulosti, zahodiť spomienky, ukončiť niečo, na čo ste neboli pripravená. Ale najťažšie veci v živote sú tie, ktoré potrebujeme na to, aby sme začali opäť žiť, prežiť.
Pretože hoci to bolí, zaseknutie sa na mieste bolí ešte viac. Bolí, ak sa obávate straty niekoho, kto sa vašej straty vôbec nedesí.
Ale ako vlak, musíte ísť ďalej, nie zastať v jednej stanici a čakať na všetkých pasažierov kým nastúpia. Nemôžete premárniť celú jazdu, pretože niekto vám nemôže dať to, čo chcete.
Nesmiete ísť jedným smerom, ktorý nikam nevedie. Posuňte sa ďalej a ak mu na vás záleží, bude vás nasledovať. Ak nie,musíte veriť, že vaša cesta je plná prekvapení, a že na vás čaká niečo oveľa lepšie. Pohnite sa z miesta a pokračujte, až kým za sebou neuvidíte kus cesty.
Aby sa objavilo v živote niečo nové, musí niečo staré zmiznúť.
Zdroj: http://thoughtcatalog.com/
