Politický tlak, kybernetické útoky, následná eskalácia a letecké údery na kritickú infraštruktúru – tak by podľa scenára pripraveného fínskymi expertmi mohol vyzerať začiatok rozsiahlej vojny s Ruskom. V hypotetickej situácii by bodom, ktorý by znamenal prechod k otvorenej vojenskej konfrontácii, bol pád ruského stíhacieho lietadla.
Utajovaný dokument je už verejný
Fínska agentúra pre strategické rezervy zverejnila doteraz utajovaný dokument, ktorý opisuje scenár, v ktorom by sa Fínsko po skončení vojny na Ukrajine ocitlo vo vojnovom stave s Ruskom.
Podľa tohto modelu by Rusko po podobnom incidente zaútočilo na kritickú infraštruktúru vo Fínsku, čo by následne prerástlo do vojny veľkého rozsahu. Fínske úrady by prešli na vojnový režim ekonomiky a zaviedli by aj prídelový systém tovarov informuje polsatnews.pl.
Dokument bol od minulého roka dostupný iba pre vybrané subjekty zodpovedné za bezpečnosť dodávok. Teraz ho úrady zverejnili s cieľom zvýšiť povedomie verejnosti o hrozbách a zdôrazniť potrebu pripravenosti spoločnosti aj podpory ozbrojených síl.
Scenár počíta so zmenou geopolitiky
Model vychádza z predpokladu, že vojna na Ukrajine sa skončí prímerím, zatiaľ čo spolupráca Ruska a Číny sa prehĺbi a Spojené štáty obmedzia svoju prítomnosť v Európe. Tlak na Fínsko by mohol súvisieť napríklad s kontrolou nad Ålandskými ostrovmi, ktoré sú autonómne, demilitarizované a strategicky dôležité.
Zároveň by sa zhoršovala situácia na východnej hranici a Rusko by čoraz viac prezentovalo NATO (ktorého členom je Fínsko od roku 2023) ako hrozbu. Rástlo by aj napätie vo vnútri krajiny.
Od hybridných útokov k otvorenej vojne
Po vyhlásení výnimočného stavu by podľa scenára nasledovala ruská „špeciálna vojenská operácia“, počas ktorej by boli využité drony, kybernetické útoky a sabotážne aktivity. Vyvrcholením by bol pád ruského bojového lietadla na území Fínska, ktorý by znamenal otvorený začiatok vojny.
Na príprave scenára sa podieľali aj odborníci zo štábu ozbrojených síl a Centra kybernetickej bezpečnosti (Traficom).
Prezidenti vyzývajú na pokoj a pripravenosť
Fínsky prezident Alexander Stubb uviedol, že Rusko pravdepodobne nepodnikne kroky, ktoré by viedli k aktivácii článku 5 NATO. Reagoval tak aj na varovania poľského premiéra Donalda Tuska, podľa ktorého by Rusko mohlo zaútočiť na krajinu NATO skôr v horizonte mesiacov než rokov.
Podľa Stubba je však dôležitejšie než špekulovať o budúcnosti dôsledne sa pripraviť na najhorší scenár, aby k nemu vôbec nedošlo. Zároveň zdôraznil, že spolupráca medzi Fínskom a USA je silná a Fínsko nepatrí medzi krajiny, ktorým by Washington obmedzoval podporu.
Prezident Estónska Alar Karis doplnil, že nemá význam riešiť otázku „kto bude ďalší“, ale kľúčové je zachovať pokoj a pripravenosť.
Vzťahy s Ruskom sa už nezmenia späť
Obaja prezidenti sa zhodli, že v budúcnosti bude potrebné opäť otvoriť komunikačné kanály s Ruskom, no malo by sa to diať koordinovane na úrovni Európy. Zároveň zdôraznili, že vzťahy s Moskvou už nebudú také ako pred rokom 2022, keď Rusko spustilo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.
