„Po 40-tke som sa stala druhýkrát mamou. Počas tehotenstva som od mnohých kamarátok počúvala otázky typu: ‚A prečo si sa rozhodla rodiť ako 41-ročná? Čo ak, nedajbože, ochorieš? Kým tvoje dieťa skončí školu, možno už ani nebudeš žiť.‘
Áno, ony porodili v 25-ke a dnes na obdobie plienok spomínajú takmer ako na zlý sen.
Niečo podobné som čítala aj na fórach pre mladé mamičky. Mnohí ľudia zostávajú v šoku, keď sa žena po štyridsiatke rozhodne mať dieťa. Akoby sa z nej automaticky stala „babička s kočíkom“.
Názory iných ma však nikdy príliš nezaujímali. Porodila som v 41 rokoch a som úprimne šťastná. Neskoršie materstvo mi dokonca ukázalo množstvo výhod, ktoré som pri prvom dieťati vôbec nevnímala.
1. Stojím pevne na nohách
Jednou z veľkých výhod neskoršieho materstva je životná a finančná stabilita.
V mojom veku už mám vybudovanú kariéru, dobrú prácu a stabilný príjem. Aj preto som sa mohla naplno venovať svojmu malému synovi bez neustáleho stresu z peňazí.
Nemusela som riešiť otázky typu: „Za čo kúpim dieťaťu zimný overal, keď mi sotva zostávajú peniaze na jedlo?“
Presne s takýmito problémami zápasili niektoré moje kamarátky, ktoré sa stali mamami už v 25 rokoch.
2. Dieťa ma motivuje zostať mladou
Nikdy som nechcela vyzerať ako stará mama vlastného syna. Aj preto sa snažím o seba viac starať.
Pravidelne športujem, dbám o svoje zdravie a starám sa o svoj vzhľad. Veď vek nie je iba číslo v občianskom preukaze. Veľa závisí aj od toho, ako sa človek cíti a ako žije.
Moje dieťa je pre mňa ďalšou motiváciou zostať aktívna, vitálna a plná energie.
3. Už sa nesnažím byť dokonalou mamou
Najstaršieho syna som porodila ako dvadsaťročná. Vtedy som sa nad ním triasla ako nad krištáľovou vázou.
Chcela som mať všetko dokonale čisté, všetko kontrolovať a na seba som úplne zabúdala. Neraz som celý deň poriadne nejedla a pohľad do zrkadla ma vôbec netešil.
Pri druhom dieťati už fungujem úplne inak.
Nemám potrebu všetko robiť dokonale a za každú cenu. Som pokojnejšia, praktickejšia a viem, že dieťa nepotrebuje perfektnú mamu, ale spokojnú mamu.
Pomáham si aj modernými pomôckami. Môj syn napríklad výborne spí v postieľke s automatickým hojdaním, takže časy nekonečného uspávania sú pre mňa minulosťou.
4. Už som si stihla užiť život „pre seba“
Pri prvom synovi som bola šťastná zakaždým, keď som ho mohla na niekoľko hodín nechať u milovanej babičky.
Bola som mladá a chcela som chodiť s kamarátkami von, do kaviarne, zatancovať si alebo sa jednoducho zabaviť.
Dnes je to iné.
Párty ani nočný život ma už nelákajú tak ako kedysi. Moje dlho očakávané dieťa sa prirodzene stalo jednou z hlavných priorít môjho života.
Nemám pocit, že by som kvôli materstvu o niečo prichádzala. Práve naopak.
5. Starostlivosť o syna dokážem zdieľať s manželom
Po narodení prvého dieťaťa som sa bála zveriť syna manželovi.
Stále som mala pocit, že ho zle nakŕmi, neskoro prebalí alebo niečo neurobí presne tak ako ja. Bola som presvedčená, že nikto sa o moje dieťa nedokáže postarať lepšie než ja.
Pri druhom synovi som už oveľa pokojnejšia.
Manželovi dôverujem a dávam mu priestor byť skutočným otcom. Bez problémov syna prebalí, nakŕmi aj postráži.
Už za ním nestojím so slovami: „Daj to sem, robíš to zle!“
A vďaka tomu je spokojnejší nielen on, ale aj ja.
6. Lekári so mnou komunikujú úplne inak
Pri prvom tehotenstve som bola veľmi mladá a mala som pocit, že ma niektorí zdravotníci neberú úplne vážne.
Gynekologička mi automaticky tykala a na moje otázky často odpovedala iba stručne. Mala som pocit, akoby predpokladala, že mladá mamička aj tak nebude všetkému rozumieť.
Pri druhom tehotenstve bola moja skúsenosť úplne iná.
Lekári vo mne videli dospelú, zodpovednú ženu, ktorá vie, čo chce, a dokáže sa pýtať na veci, ktoré ju zaujímajú.
Aj komunikácia preto bola oveľa príjemnejšia.
7. Moja vlastná mama ma konečne berie ako dospelú
A napokon je tu ešte jedna vec, ktorá ma pobavila.
Pri prvom dieťati mala moja mama ku všetkému množstvo rád. Neustále mi vysvetľovala, ako mám syna obliekať, kŕmiť, uspávať či vychovávať.
Tentoraz je to úplne iné.
Už mi neprednáša a nesnaží sa ma učiť, ako sa mám starať o vlastné dieťa. Predsa len, bolo by trochu zvláštne poučovať dospelú ženu, ktorá už jedno dieťa vychovala.
Na veku matky nemusí záležať najviac
Som presvedčená, že samotný vek ženy nie je tým najdôležitejším faktorom materstva.
Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa želané, milované a aby mu rodičia dokázali vytvoriť bezpečné a láskavé prostredie.
Skoré aj neskoršie materstvo má svoje výhody aj nevýhody. Ja však rozhodnutie stať sa mamou po štyridsiatke ani na chvíľu neľutujem.
Zdroj: mama-likes.ru
