Na sviatok Všetkých svätých a dušičiek sú hroby na slovenských cintorínoch zapratané sviečkami. Sú rôznych veľkostí, tvarov a farieb, ale všetky majú pripomínať tých, ktorí už nie sú medzi nami. Málokto však vie, čo sviečka na hrobe v skutočnosti znamená a odkiaľ pochádza tradícia ponechávania svetiel na hroboch.
Svetlo vždy vyvoláva pozitívne asociácie. Koniec koncov, osvetľuje tmu. Ak je jeho zdrojom oheň (ako napríklad pri sviečkach), okamžite sa stáva aj útulným a atmosférickým.
Z tohto dôvodu mnohí ľudia radi chodia 1. novembra večer na cintorín, keď na hroboch horí množstvo sviečok. Intuitívne vieme, že ide o spôsob uctenia si pamiatky zosnulých, ale len málo ľudí si uvedomuje vieru a tradície, ktoré sa za týmto zvykom skrývajú.
Prečo kladieme sviečku na hrob?
Na Slovensku sa sviečka na hrobe stotožňuje s kresťanskou tradíciou. Vychádza z toho, že smrť je koncom našej prítomnosti na zemi, ale zároveň začiatkom nového, večného života v nebi. Sviečky horiace na hroboch symbolizujú práve prechod nesmrteľnej duše do krajiny večného šťastia.
Pre tých, ktorí navštevujú cintoríny, sú sviečky spôsobom, ako ukázať svojim predkom, že sa na nich pamätá a dúfajme, že sa s nimi stretnú na onom svete.
Je zaujímavé, že nie všetky kresťanské krajiny zdobia hroby týmto spôsobom. V niektorých častiach sveta sa väčší význam pripisuje modlitbe za zosnulých, ktorá má pomôcť ich dušiam na ceste do neba.
Odkiaľ pochádza zvyk zapaľovať sviečky?
Sviečka na hrobe, hoci je súčasťou cirkevnej tradície, nie je prvkom, ktorý vymysleli kresťania. Zvyk pripomínať si pamiatku zosnulých pomocou ohňa má korene ešte v časoch pohanských kmeňov.
Každý národ, v každej zemepisnej šírke, mal svoje vlastné viery a rituály súvisiace so spomienkou a uctením si tých, ktorí ukončili svoju pozemskú púť.
V súčasnosti je najobľúbenejším zvykom spojeným s uctievaním si mŕtvych keltský samhain, ktorý sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra. Z toho vznikol dnešný Halloween. Pôvodne však oslavy nepripomínali bezstarostnú zábavu.
V noci sa pálili ohne, aby sa mŕtvym ukázala cesta. Zvyčajne sa objavovali v blízkosti cintorínov alebo na križovatkách ciest.
Svetlo bolo zároveň obranou proti silám zla, ktoré mohli mŕtvych prenasledovať a tiež sa pokúšať preniknúť do sveta živých.
