Šesť pokladní a jeden zamestnanec. Predavačka opisuje každodenný chaos
Žena, ktorá podľa vlastných slov pracuje v jednom z veľkých obchodných reťazcov v Košiciach, sa rozhodla otvorene prehovoriť o svojej práci. Už niekoľko mesiacov ju pravidelne prideľujú k samoobslužným pokladniam.
„Pracujem v jednom z veľkých obchodných reťazcov v Košiciach a už niekoľko mesiacov ma pravidelne dávajú k samoobslužným pokladniam. A poviem vám úprimne, je to čisté peklo na nervy,“ uviedla.
Najväčším problémom podľa nej nie sú samotné pokladne, ale správanie niektorých zákazníkov. Tí si svoju frustráciu často vybíjajú práve na zamestnancoch.
„Ja tu nie som na brigáde, ja som zákazník!“ či „Prečo nemáte otvorenú normálnu pokladňu?“ patria podľa jej opisu medzi výčitky, ktoré musí pravidelne počúvať.
Situáciu komplikuje aj to, že jeden pracovník má súčasne dohliadať na niekoľko zariadení. Kým pomáha jednému zákazníkovi, ďalší už čakajú na vyriešenie problému.
Drahé mäso namiesto rožkov. Opísala aj pokusy o krádeže
Okrem nepríjemného správania upozornila aj na údajné podvody pri blokovaní tovaru. Podľa jej skúseností sa niektorí zákazníci snažia zaplatiť menej, než je skutočná hodnota nákupu.
„Úplne bez hanby navážia drahé avokáda či mango ako obyčajnú cibuľu, alebo blokujú lacný rožok a popritom do tašky rovno hádžu drahé steaky či čokolády,“ opísala.
Tvrdí, že podobného konania sa podľa jej skúseností dopúšťajú aj ľudia, ktorí navonok nepôsobia podozrivo.
Keď ich na nezrovnalosti upozorní, často nasledujú výhovorky. Niektorí tvrdia, že sa pomýlili alebo že pokladňa nesprávne odvážila tovar.
Ide však o anonymné tvrdenia zamestnankyne, ktoré neboli nezávisle overené.
Zamestnanci podľa nej doplácajú na rozhodnutia vedenia
Predavačka upozornila aj na problém, ktorý zákazníci podľa nej často prehliadajú. O počte otvorených klasických pokladní ani o zavádzaní samoobslužných zariadení nerozhodujú samotní zamestnanci.
Napriek tomu sú práve oni prvými, na koho smeruje nespokojnosť nakupujúcich.
Žena zároveň vyjadrila presvedčenie, že reťazce uprednostňujú automatizáciu najmä pre úsporu nákladov. Kritizovala aj podľa nej nedostatočné riešenie krádeží.
Vo svojom príspevku spomenula zahraničné obchodné reťazce, ktoré podľa nej samoobslužné pokladne obmedzujú. Tieto tvrdenia však v statuse nepodložila konkrétnymi údajmi.
„Nie celý deň počúvať nadávky a hrať sa na policajta“
Najväčšiu daň si podľa ženy vyberá psychické vyčerpanie. Počas jednej zmeny musí riešiť technické problémy, pomáhať zákazníkom a zároveň si všímať možné krádeže.
„Niekedy prídem domov a mám toho jednoducho dosť. Človek chce robiť svoju prácu, dostať výplatu a mať pokoj. Nie celý deň počúvať nadávky a hrať sa na policajta,“ priznala.
Na záver sa obrátila aj na ostatných zákazníkov. Zaujíma ju, či podobné napätie pri nakupovaní vnímajú aj oni.
Jej výpoveď tak otvára otázku, či samoobslužné pokladne skutočne zjednodušujú nakupovanie všetkým, alebo časť problémov iba presúvajú na zamestnancov.
