Tento svet má príliš mnoho nestálych vecí. Pohyb húsenice k motýľu, dieťaťa k dospelému. Plynutie období. Západ slnka na konci každého dňa. Príliv a odliv a vlny mora, ktoré nikdy nie sú rovnaké. Samozrejme je toľko krásy v tej dočasnosti – ten letmý, dych berúci moment na obdiv, kúsky tohto sveta, ktoré sa pominú, ale sú navždy vryté do našej pamäti.
Ale keď ide o lásku, nehľadám niečo, čo je dobré len na dnes, skvelé len na určitý čas, či už sú to minúty, týždne alebo roky. Nezaujíma ma láska, ktorá trvá len jednu noc a nie celý život. Alebo vzťah, ktorý je len podmienečný a praktický a nie záväzný.
Nehľadám lásku, ktorá prichádza a odchádza ako jarné počasie, ako vtáky v zime lietajúce na juh kvôli teplu a utišujúce svoje hlasy, keď nastane noc, ako fľaše a plechovky s vytlačenými dátumami spotreby zoradené v mojej chladničke, chladné a trúfalé.
Nechcem rýchlo a zbesilo, a uponáhľane. Nechcem sa náhliť niekam, kde mi zostane len suchá láska. Nechcem bozk, ktorý nechutí ako večnosť, z pier, ktoré mi nevedia sľúbiť zajtrajšok.
Nechcem sa zamilovať do niekoho, koho každý dotyk vyrezáva do mojej pokožky koniec.
Keď ide o lásku, chcem niečo, čo neutečie pri prvom náznaku problémov, čo neprichádza so zoznamom podmienok a čo nie je pomalý pokles k postupnému koncu.
Hľadám lásku, čo zostane. Lásku, čo bude pokračovať. Lásku, ktorá pozná všetky dočasnosti sveta a aj napriek tomu im vzdoruje. Lásku, ktorá verí. Lásku, ktorá dôveruje. Lásku, ktorá ide vpred, aj keď kúsky do seba presne nezapadajú, aj keď je viac tvrdohlavosti ako riešení, viac pocitu márnosti ako viery.
Chcem lásku, ktorá nekončí, keď nastanú ťažké časy, neodíde, keď veci nejdú tým správnym smerom, nezlomí záväzok len preto, že cesta sa zmenila. Chcem lásku, ktorá je neistá, vie sa zlomiť a ohnúť, bolí, ale aj tak, deň za dňom, krok za krokom, stále neprestáva veriť v sľuby večnosti, čo sme si dali.
V tomto dočasnom nedokonalom svete chcem lásku, ktorá bojuje.
Keď sa znova zamilujem, chcem sa prestať báť. Chcem sa prestať strachovať o to, či sú sľuby úprimné, alebo sú to len prázdne reči, či sú slová mienené, či majú bozky zmysel. Pretože si chcem byť istá, že majú. Chcem vykročiť vpred do otvoreného náručia osoby, ktorá ma miluje a vedieť, že je to skutočné, že aj oni chcú večnosť, že každé „Milujem ťa“ niečo znamená, a že to, čo máme, nie je len spojenie na tento moment.
Chcem sa cítiť bezpečne. Že veci nebudú dokonalé, ale my obaja budeme zubami nechtami bojovať, aby sme zostali spolu. Chcem vedieť, že toto nie je len niečo neformálne, že to nie je len románik, žiadny dočasný vzťah, ktorý sa rozpadne pri prvom náznaku ťažkostí.
Chcem vedieť, že aj keď naše telá nevydržia naveky, naša láska, divoko bijúca v našich hrudiach, vydrží. A chcem vedieť, že aj keď padneme na dno, aj keď budeme bojovať, aj keď budeme stáť zoči voči ťažkostiam, postavíme sa na nohy a budeme proti nim stáť spolu.
Chcem vedieť, že vo svete, kde všetko bledne a všetci odchádzajú, naša láska zostane.
