Mohli sme byť hocičo, ale teraz sme nič. Je to proste klasický príbeh. Chlapec a dievča sa začnú mať radi. Dievča má však strach, že bude zasa sklamaná. Napokon sa ale strachu zbaví. Chlapec utečie. Dievča na neho čaká, že sa vráti späť a on sa vráti, ale drží si od nej odstup. A ona sa rozpadne.
Viem čím pre teba som. Trvalo mi to zistiť päť dlhých mesiacov plných čakania na to, kedy mi napíšeš, kedy sa objavíš pri mojich dverách, kedy budeš za mňa bojovať. Som dievča, ktoré máš niekedy rád. Možno hlboko vnútri ku mne cítiš niečo vrúcne, možno nie. Nikdy sa to nedozviem, lebo ty mi to nikdy nepovieš.
Ide o to, že som ťa vždy mala rada. Dokonca aj keď si sa správal hrozne, stále si bol mojou obľúbenou osobou na rozhovor.
Dokonca aj keď si vedľa mňa ležal na posteli a hovoril mi svoje emocionálne problémy so ženami, ktoré sa vždy týkali mňa. Asi som masochistka, lebo som ťa preto mala rada ešte viac. Niekedy mám pocit, že som sa z teba vyliečila.
Vidím tvoje chyby, vidím ako si sa ku mne správal a spomeniem si, že si zaslúžim viac, a zrazu som vyliečená. Ale potom, asi má tvoj iPhone zabudovanú pripomienku „keď sa uzdraví“, pretože sa zjavíš znova. Ale nikdy tak, ako by som chcela. Vrátiš sa s milými slovami, silnou rukou na mojom chrbte, ktorá mi pripomína tvoju prítomnosť, so správou, že dnes vyzerám dobre.
Som všetkým čo chceš, keď tu pre teba nie je nikto iný, alebo keď je niekto od teba ďaleko, pretože vieš, že so mnou je to ľahké, vieš, že vždy s tebou budem chcieť tráviť čas. Rada by som si myslela, že ty a ja sme už takí prirodzení, že si tú bolesť čo mi spôsobuješ ani neuvedomuješ. Že zakaždým, keď ma predstavíš svojim priateľom, alebo mi povieš, že v tých okuliaroch vyzerám milo, ťa ani nenapadne, že som znova spadla do tvojej pasce.
Že si budem myslieť, že ti na mne záleží, že pre teba niečo znamenám. Ale pravdou je, že som ti ukradnutá, že pre teba nič neznamenám. Kedysi som však znamenala a spomínam si aké to vtedy bolo. Teraz som už len nedôležité dievča, ktoré je dobré mať nablízku ale už nie sa s ňou rozprávať.
Ja som to dievča, ktoré ti chýba v nedeľu poobede, keď máš zlý deň a to dievča, ktoré chceš vidieť o 4:00 ráno.
Som tá, ktorá ťa odvšadiaľ vyzdvihne a nebude vyžadovať vysvetlenie. Som jednou z tých, ktoré majú radi chlapca, ktorý má rád ich len niekedy. Som dievča na niekedy – niekto, kým som si myslela, že sa nikdy nestanem, že som na to príliš silná. Ale teraz už nevidím dievča len na niekedy ako niekoho slabého. Skôr si myslím, že je to prejav mojej sily, lebo každý deň svoje srdce vystavujem absolútnej bolesti. Každý týždeň sa spamätávam z toho istého zranenia.
Každý týždeň sa snažím uzavrieť, ale moje srdce už je také otvorené, že cezeň nechávam prechádzať tú istú záplavu bolesti. Už viac nemám múry, ktoré by moje srdce ochránili od bolesti a lásky. Ak chcem, aby bolesť odišla, musím ju nechať vojsť.
Dúfam, že jedného dňa pochopíš, že týmto dokazuješ len svoju slabosť. Dúfam, že jedného dňa, ťa tvoji priatelia posadia, ako posadili tí moji mňa, a povedia ti, že nikdy nebudeš taký šťastný aký si mohol byť so mnou. Ale najviac so všetkého dúfam, že raz príde niekto, kto ma bude vidieť ako niečo viac než len dievča na niekedy. Dúfam, že ma bude hoden a že teba zo mňa odplaví von.
