Neurovedkyňa Sarah Lazarová sa náhodne začala zaujímať o meditáciu. Zranila si nohy, počas príprav na bostonský maratón a fyzioterapeutka jej povedala, aby robila strečing. Sarah sa teda pustila do cvičenia jogy.
„Učiteľ jogy sľuboval veľa vecí, napríklad, že joga nás urobí milosrdnejšími, otvorí nám naše srdcia a tak podobne,“ hovorí žena. „A ja som si pomyslela: „No, áno, áno. Osobne som sem prišla na strečing.
Ale potom som si začal všímať, že som sa stal pokojnejšou. Je pre mňa ľahšie riešiť zložité situácie. Stala sin sa súcitnejšou, otvorila som svoje srdce a naučila sa pozerať sa na veci z iného uhla pohľadu.“
Nakoniec sa rozhodla prečítať si vedeckú literatúru o vedomej meditácii (táto kategória zahŕňa aj jogu). Každý rok sa objavuje stále čoraz viac dôkazov: meditácia znižuje stres, pomáha pri depresii a úzkosti, zmierňuje bolesť a nespavosť, zlepšuje kvalitu života.
Potom sa zapojila do neurobiologického výskumu.
V prvom porovnávala ľudí, ktorí dlhodobo praktizujú meditáciu (7 – 9 rokov skúseností) s kontrolnou skupinou. Zistila, že tí, ktorí dlho meditovali, mali viac šedej hmoty v niekoľkých oblastiach mozgu, vrátane sluchovej kôry, senzorickej kôry, insulárnej kôry a senzorických zón.
Je to logické, pretože počas meditácie sa vedomie človeka spomaľuje a preciťuje aktuálny okamih, pričom venuje pozornosť takým fyzickým pocitom, ako sú jeho vlastné dýchanie a cudzie zvuky.
Neurovedci však tiež zistili, že meditujúci majú viac šedej hmoty v inej oblasti mozgu súvisiacej s rozhodovacou a pracovnou pamäťou: frontálna kôra. Navyše, zatiaľ čo väčšine ľuďom s pribúdajúcimi rokmi kôra vysychá, 50-roční meditujúci ľudia v štúdii mali toľko šedej hmoty ako ľudia vo veku 50 rokov.
Toto je pozoruhodný výsledok.
Sarah a jej tím chceli zaistiť, aby skúsení meditujúci spočiatku nemali viac šedej hmoty, a tak urobili druhú štúdiu. V nej prijímali účastníkov bez meditačných skúseností a požiadali ich, aby absolvovali osemtýždňový kurz vedomej meditácie.
Výsledok: iba osem týždňov meditácie stačilo na to, aby sa ich mozog zmenil k lepšiemu. Vedci zaznamenali zhrubnutie v niekoľkých častiach mozgu vrátane ľavého hipokampusu (zodpovedného za učenie, pamäť a zvládanie emócií); temporoparietálneho uzla (zodpovedá za empatiu a schopnosti vnímať veci z iného uhla pohľadu); a časti mozgového kmeňa nazývaného mostík (kde sa produkujú regulačné neurotransmitery).
Okrem toho sa v mozgu nových meditátorov zmenšila amygdala – oblasť zodpovedná za strach, úzkosť a agresiu. Zmenšenie bolo sprevádzané znížením stresu medzi účastníkmi.
Koľko potrebuje človek meditovať, aby dosiahol tieto výsledky? Účastníci štúdie boli požiadaní, aby meditovali 40 minút denne, ale v priemere stačilo aj 27 minút. Niekoľko ďalších štúdií ukazuje, že viditeľné zmeny k lepšiemu začínajú už po 15–20 minútach denne.
Pokiaľ ide o meditačný režim samotnej Sarah, ona sama ho nazýva „meniteľným“:
„Niekedy 40 minút, niekedy 5 minút, niekedy nemeditujem vôbec. Je to ako s telesnou výchovou. Cvičenie trikrát týždenne je skvelé. Ale ak to dokážete len trochu, no každý deň, je to stále lepšie, ako keby ste nerobili nič.“
Vyzerá to tak, že meditácia vás môže vrátiť do obdobia, keď sme v hlave nosili 25-ročný mozog. Je škoda, že to takto nefunguje aj s naším telom!
