Keď ľudia, ktorí nikdy nemali psa, vidia ostatných smútiť nad smrťou psa, myslia si, že je to len prehnaná reakcia; koniec koncov, veď je to len pes.
Avšak tí, ktorí majú psa, poznajú skutočnú pravdu: nikdy to nebude len pes.
Štúdie potvrdili, že pre väčšinu ľudí je strata psa takmer vo všetkých ohľadoch porovnateľná so stratou milovaného človeka.
A neexistuje nič, čo by pomohlo človeku uľahčiť stratu domáceho maznáčika. Možno, keby si ľudia uvedomili, aké silné je spojenie medzi ľuďmi a psami, takýto druh smútku by bol pre nich zrozumiteľnejší.
Antropológ Brian Hare vyvinul „hypotézu zdomácnenia“, aby vysvetlil, ako sa psy zmenili z predkov šedého vlka na spoločenské zvieratá.
Možno jedným z dôvodov je to, že nám psy dávajú takú bezpodmienečnú pozitívnu spätnú väzbu.
Psy za týmto účelom boli špeciálne vyšľachtené a vyškolené z generácie na generáciu. Spoznávajú ľudí a môžu sa naučiť interpretovať emocionálny stav človeka iba výrazom jeho tváre.
Vedecké štúdie tiež ukazujú, že psy dokážu porozumieť ľudským zámerom a pokúsiť sa pomôcť svojim majiteľom.
Majitelia psov dosahujú vyššie skóre z hľadiska pohody a sú v priemere šťastnejší ako ľudia, ktorí majú mačky.
Psychologička Julie Axelrodová poznamenáva, že strata psa je taká bolestivá, pretože majitelia nestratia len domáceho maznáčika.
Môže to znamenať aj stratu zdroja bezpodmienečnej lásky, hlavného spoločníka, ktorý im poskytuje bezpečnosť a pohodlie.
Podľa nedávneho prieskumu si mnohí majitelia mŕtvych domácich miláčikov myslia, že ak začujú šušťavý zvuk, znamená to, že k nim prišli na návštevu.
Prišli ste už o svojho štvornohého miláčika?
