Ďakujem za toto srdce.
Za tento malý sval bijúci v mojej hrudi. Ďakujem za jeho odolnosť, jeho silu. Ďakujem, že mu pomáhaš biť pri každom cvičení, pri každej strašidelnej scéne hororového filmu, pri každej puse, v každom unavenom ráne, keď sa mi nechce čeliť tomuto svetu. Ďakujem za to, že mi dáva fyzickú silu, aby som prekonávala prekážky, posúvala sa ďalej a nikdy to nevzdávala. Ďakujem za emocionálnu silu, že dokážem ľudí pustiť k sebe, že viem odpúšťať a zdieľať lásku s ostatnými. Niekedy zabúdam, aký úžasný tento sval vlastne je, rozvádza kyslík po celom mojom tele, udržuje ma nažive, pripomína mi, že hoci sme len ľudia, sme silní. Pomáha mi milovať. Takže, ďakujem.
Ďakujem za moje ruky.
Rukami sa dotýkame, držíme, objímame, opatrujeme. Ďakujem za časy, keď rodičia držali moje ruky v ich rukách, za to, že som mohla sestre česať vlasy, hrať loptové hry, načiahnuť sa a položiť dlaň na líce milovanej osoby. Ďakujem za spôsob, akým sa moje ruky vyliečili, za to, že sa niečo naučili, a že sa spájajú s rukami ostatných ľudí.

Ďakujem za lásku.
Za schopnosť cítiť, otvoriť sa a dávať. Za to, že si mi ukázal, ako milovať a za lásku od ľudí z môjho okolia. Ďakujem za moju rodinu, priateľov, kolegov, cudzincov, milencov. Ďakujem za to, že si mi ukázal aké to je, keď sa o mňa starajú. Ďakujem, že si ma naučil, ako sa naplno odovzdať druhým.
Ďakujem za bolesť.
Ďakujem za všetky noci, keď moje slzy splynuli s vodou v sprche, za noci, kedy som sa nevedela preniesť cez rozchod alebo som sa cítila nepochopená. Ďakujem za dni, keď som sa bála o svoju budúcnosť, o to, kam pôjdem na vysokú, alebo ako sa mi bude dariť na teste. Ďakujem za zlomené srdce a tvrdé lekcie, za vyčerpanie a zničenie. Naučila som sa, že v tebe som celá.
Ďakujem za osamelé noci.
Noci, kedy som bola dlho hore, pozorovala svetlo mesiaca prenikajúce do mojej izby a hviezdy svetielkujúce niekde v diaľke. Ďakujem za to, že si mi ukázal, ako sa vyliečiť a byť nezávislá. Ďakujem za budovanie mojej sily, deň po dni, hoci som si myslela, že som len slabšia. Ďakujem, že si mi pripomenul, že prázdnota je dočasná, a že vždy môžem byť naplnená tvojou láskou.
Ďakujem za tých, ktorí ma opustili.
V čase ich odchodu som cítila zradu, myslela som si, že si sa mi otočil chrbtom. Ty si mi však ukazoval, kto je pri mne len na čas a kto zostane. Ukázal si mi, že nemôžem vkladať dôveru do hriešnych ľudí, že nie sú zdrojom môjho šťastia a vždy sa môžem spoľahnúť na teba. Ty neodídeš. Ďakujem, že si ma nikdy neopustil, a že si mi sľúbil, že pri mne zostaneš navždy.
Ďakujem za nesplnené modlitby.
Tento život nie je o tom, čo žiadam, nie je o tom, čo si prajem a ako chcem, aby veci vyzerali. Tvoj plán je väčší ako moje priania. Každá nesplnená modlitba bola požehnaním.
Ďakujem, že si bol všetkým, čo som potrebovala.
Za počúvanie, keď som si potrebovala vyliať svoje srdce, že si bol svetlom v tme, zdrojom inšpirácie a dôvery, že si mi pripomenul, že som tvoja, navždy. A že som milovaná. Ďakujem, že si zostal, keď sa mi svet obrátil chrbtom. Ďakujem za pripomenutie, že aj keď bude život ťažký, ty budeš stále tu. Ďakujem, že tvoj syn zomrel za naše hriechy.
Ďakujem za odpustenie.
Že si mi odpustil, že si ma naučil odpúšťať, za spôsob, akým odpustenie lieči a zachraňuje, dovoľuje nám začať s novou nádejou. Ďakujem, že si opäť posilnil moje srdce. Ďakujem, že si mi ukázal, aký krásny život môže byť, keď veci necháme ísť. Ďakujem za príležitosti, za nové začiatky.
Ďakujem za nádej.