Kedysi žila žena, ktorej diagnostikovali vážnu chorobu, a predpokladala, že nebude žiť dlhšie ako tri mesiace. Počas tejto doby sa rozhodla uviesť všetko na „poriadok“. Obrátila sa na svojho pastora a požiadala ho, aby prišiel do jej domu a diskutovali o niektorých aspektoch jej konečných želaní. Povedala mu, aké pesničky by chcela mať na bohoslužbe, aké spisy by si rada prečítala … Žena tiež požiadala, aby s ňou pochovali aj jej milovanú Bibliu. Všetko bolo v poriadku a pastor sa chystal odísť, keď zrazu si žena spomenula na niečo veľmi dôležité pre ňu.
„Je tu ešte jedna vec,“ povedala rozrušene.
„Čo to je?“ Opýtal sa pastor.
„Je to veľmi dôležité,“ pokračovala žena. „Chcela by som, aby ma pochovali s vidličkou v pravej ruke“.
Pastor stál, pozerajúc na ženu, nevedel, čo má odpovedať.
„Čudujete sa tomu, však?“ Opýtala sa žena.
„No, pravdu povediac, som prekvapený vašou prosbou“, povedal pastor.
Žena vysvetľuje: „Vždy si spomeniem na spoločné večere v kostole, kde bolo horúce jedlo a niekto vtedy sa nad naň predklonil a povedal:
„Držte vidličku!“ Bola to moja najobľúbenejšia časť, pretože som vedela, že nás čaká niečo lepšie … ako zamatový čokoládový koláč alebo jablkový koláč. Niečo úžasné a chutné! Takže, chcem, aby ma ľudia videli s vidličkou v ruke a premýšľali: „Prečo má vidličku?“ Potom chcem, aby ste im povedali: „Držte svoju vidličku … to najlepšie ešte len príde“.
Uslzený kňaz objal ženu na rozlúčku. Vedel, že je to jedna z posledných, kedy ju uvidí do smrti. A tiež vedel, že žena pochopila nebo lepšie ako on. Ona VIE, že tam bude lepšie.
Na pohrebe, keď ľudia prichádzali k rakve, videli, aké krásne šaty mala oblečené, mala tam aj svoju obľúbenú bibliu a v pravej ruke držala vidličku. Znovu a znovu počul pastor otázku. „Načo potrebuje vidličku?“ znovu a znovu sa usmieval.
Vo svojom prejave pastor povedal ľuďom o rozhovore so ženou krátko pred smrťou. Povedal im tiež o vidličke a o tom, čo pre ňu symbolizovala. Pastor povedal ľuďom, ako nemohol prestať premýšľať o vidličke a povedal im, že pravdepodobne ani nebudú môcť prestať premýšľať o tom. Mal pravdu.
Takže, keď sa nabudúce dotknete svojej vidličky, nech vám to pripomenie o tom, že bude ešte lepšie…