Ahojte všetci, volám sa Anastasia Gulyaihina. Ja a môj manžel máme 40 rokov a máme už 14 detí. Nie, neporodila som ich všetkých – iba jedno z nich. 13 detí sú naše pestúnske, ktoré sme si osvojili a vzali domov. Sme z Ruska a chcem sa s Vami podeliť o náš príbeh a povedať vám niečo o tom, aký je život vo veľkej pestúnskej rodine a ako sa s tým vysporiadať.
Keď sme mali 19, rozmýšľali sme nad adopciou.
S manželom sme sa stretli s dieťaťom z nefunkčnej rodiny a obaja sme chceli pomôcť. Odvtedy sme začali uvažovať o adopcii dieťaťa a myšlienka nás nikdy neopustila. Diskutovali sme o tom a po niekoľkých rokoch sme sa rozhodli, že chceme mať svoje vlastné dieťa. Keď by bolo naše dieťa dosť staré, chceli sme si vziať jedno alebo dve deti z detského domova.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Nemohla som otehotnieť, preto sme zmenili naše plány a zhromaždili všetky potrebné dokumenty.
Rodina v roku 2008
© nastya_loves_zhenya / instagram
Naše prvé deti sme dostali v roku 2007: Sonya (2 roky), Slava (9 rokov) a Tanya (15 rokov). Ale v tomto bode sa to nezastavilo a v nasledujúcich 2 rokoch sme sa stali rodičmi 9 detí. Porodila som syna Leva a vzali sme si Ruslana (12 rokov), Kariny (3 roky) ), Emma (16 rokov), Katya (15 rokov) a Kolya (13 rokov).
V roku 2013 sme vzali ďalšie 4 deti, ktoré sú súrodencami: Nikita (12 rokov), Masha (11 rokov), Pasha (7 rokov) a Timofey (4 roky). V roku 2017 sme si vzali domov naše posledné dieťa, Yan (13 rokov). Takže teraz sme rodičmi 14 detí. A to nie je konečná.
Videli sme, aké traumatické bolo pre deti vyrastať bez rodiny.
Karina v detskom domove a teraz
© nastya_loves_zhenya / instagram
Preto si stále osvojujeme deti a nezastavíme sa, kým budeme schopní to robiť. Niekedy sa pozerám na svoje deti, ktoré sme adoptovali keď mali 4, 7 alebo 11 rokov a nechápem, ako sme to dokázali. Kým som pila kávu, prechádzala v parku alebo cvičila, naše deti trpezlivo čakali, až ich konečne nájdeme a vezmeme domov. Niektoré z našich detí neboli pred nami nikdy objímané alebo bozkávané a ani nevedeli čo to je. Nevedeli ako milovať, ale zúfalo to potrebovali. Rodinu nemôže nahradiť žiadny detský domov ani ten najdokonalejší.
Anastázia so svojím synom Kolyou, jeho manželkou a ich dvojčatami
© nastya_loves_zhenya / instagram
6 z našich detí už vyrástlo a má svoj vlastný život a rodinu. Stále sme v kontakte na sociálnych sieťach a stretávame sa, kedykoľvek to je možné. Neexistuje lepšia odmena ako zistiť, aké úžasné sú naše deti a aké krásne rodiny majú. Teraz žijeme s 8 deťmi vo veku od 11 do 18 rokov. Najstaršie 2 študujú na vysokej škole a prichádzajú z času na čas domov na víkend. Zvyčajne máme v dome iba 6 detí a to nie je príliš veľa. Sú dosť dospelí a vždy majú čo robiť. A ak sa niekto nudí, vždy je tu niekto, kto im môže pomôcť. Samozrejme, rovnako ako každá iná rodina, máme konflikty. Všetci sme však veľmi ústretoví, takže po pol hodine je všetko v poriadku.
Sme veľká rodina a bez pravidiel by bol náš dom chaosom.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Motivujeme deti, aby sa správali slušne a pomáhali pri domácich prácach pomocou systému, s ktorým sme prišli. Každý z ich úspechov a pochybení sa počíta a ovplyvňuje ich vreckové. Dobré známky, práca v domácnosti a pomoc ostatným deťom sa počítajú ako určitý počet „plusov“, zatiaľ čo zlé správanie a zlé známky vedú k mínusom. Plusy sa premenia na hotovosť. Potrebujete nejaké peniaze, ak chcete ísť von s priateľmi – umyte podlahu alebo vyperte bielizeň a zarobte si na to. Je to úplne jasné a tento systém úprimne, vyriešil veľa problémov.
Neveríme v gény, veríme v lásku.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Deti z detských domovov sú podobné deťom z rodín lenže ich nikto nemá rád. Sú odlišné v tom, že je ľahšie začať od samého začiatku, než niečo zmeniť. Sú veci, ktoré musíte jednoducho prijať, pretože sú nezvratnými súčasťami mentálneho stavu dieťaťa. Láska je však hlavným motívom ich rozvoja. Každé dieťa potrebuje lásku, ako potrebuje vzduch a to nie je preháňanie.
Všetky sú rôzne a považujem za mimoriadne dôležité pomôcť svojim deťom nájsť seba a svoju cestu. Nabádam ich, aby vyskúšali rôzne veci, aby si mohli uvedomiť čo majú radi a v čom sú dobrí a čo im vyhovuje. Ich osobnosti, niečo čo v nich rozkvitne, niečo, čo chcú robiť.
Moja dcéra Sonya je hyperaktívna a výbušná, jej energia z nej vybuchuje. Šport ju lieči a je to niečo, čo miluje a v čom je dobrá. Má úspech vo všetkých druhoch športu, ktoré kedy vyskúšala – gymnastika, roztlieskavanie a teraz vzpieranie. V budúcnosti sa chce stať trénerkou a pracovať s deťmi.
Môj syn Yan nezískal riadne vzdelanie, ani si nevyvinul schopnosť študovať. Je pre neho problémom sedieť a študovať, dokonca aj 15 minút. Je však mimoriadne zábavný a charizmatický a jeho úsmev roztopí srdce každého. Píše hudbu a ja robím všetko preto, aby som ho povzbudila a podporila.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Najťažšia časť pri výchove pestúnskych detí je práca na sebe.
Deti z detských domovov so všetkými ich traumami prinášajú aj svojich démonov. A buď ich porazíte, alebo odvediete dieťa späť do detského domova s presvedčením, že toto dieťa je „geneticky poškodené“. Ak si uvedomíte, že láska a láskavosť sú na prvom mieste a sú poháňané týmito pocitmi, budete mať úspech. Je dôležité si uvedomiť, že kedykoľvek dieťa urobí niečo zlé, nie je to zlé dieťa, ale jeho činy sú výsledkom traumy, ktorú zažilo.
Počas všetkých týchto rokov sme sa učili, čítali, pozorovali a analyzovali naše deti. Rástli sme ako profesionálni rodičia. Teraz dokážeme pochopiť a prijať 100-krát viac, ako sme to dokázali pred 13 rokmi.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Čím viac ich zatlačíte a dovolíte urobiť z nich „pohodlných“, tým väčší odpor získate.
Budujeme vzťahy s našimi deťmi za rovnakých podmienok a veríme, že toto je náš kľúč k úspechu. Zamestnanci detského domova nevedeli fungovať s niektorými z našich detí a označovali ich za agresívne a neznesiteľné. Ale jednoduché tajomstvo je v tom, že s deťmi sa musí zaobchádzať iba ako s ľuďmi. A keď sa stretnú s týmto postojom vzájomného rešpektu sú pripravení počúvať a spolupracovať. A čo je zábavné, funguje to pre každé dieťa a mladistvého – nezáleží na tom, či pochádzajú z detského domova alebo mali rodinu vždy.
Sme rodina a pre každé z našich detí je dôležitá rodina, ktorú si cenia. Radi trávime čas spolu, hráme rodinné hry a chodíme na výlety. Deti na seba nikdy žiarlili a kedykoľvek sme chceli adoptovať ďalšie dieťa z detského domova, boli naše deti veľmi nadšené a podporovali nás.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Potenciálnych pestúnskych rodičov môže vystrašiť čokoľvek – nepriateľské dieťa a jeho poznámky, odmietnutie dieťaťa, ich lekárska dokumentácia s mnohými diagnózami, varovania rodiny a priateľov a mnoho ďalších vecí. Ale toto sú len prekážky, ktoré budú musieť rodičia prekonať na ceste k svojmu dieťaťu. Deti sú šťastie a bolesť. Potrebujete vnútorný zdroj, ktorý vám dá túto silu. Pre niektorých je to viera, pre mňa je to pochopenie cesty, ktorú som si vybrala.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Keď človek všetko prekoná a obzrie sa, uvedomí si, že nezachránil dieťa, ale dieťa zachránilo jeho.
Zmeniť svoj život a naučiť ich milovať a odovzdať taktovku láskavosti, ktorá pôjde ďalej, aby urobila druhých šťastných. Toto je najlepšia odmena a cítite sa trochu ako tvorca. Táto cestu rozhodne stojí za výber! Nie je to pre každého. Vybrala som si svoju cestu a tam som našla svoj osud – som matka.
© nastya_loves_zhenya / instagram
Chcete si adoptovať dieťa? Povedzte nám čo si o tom myslíte v komentároch.
zdroj:brightside.com
