Pandémia koronavírusu ohrozuje okrem iného aj naše duševné zdravie. Či je to už strach zo samotnej nákazy či hŕba negatívnych správ valiacich sa z médií. Svoju rolu hrá aj sociálna izolácia, ktorá je možno pre niekoho vyhovujúca no prerušenie osobných kontaktov s okolím či rodinou a priateľmi má obrovský dopad na ľudskú psychiku.
Zlý psychický stav dokáže oslabiť našu imunitu čo nás môže spraviť náchylnejšími na akékoľvek choroby. Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s rôznymi inštitúciami tak počas prvej vlny koronavírusu vytvorili výskum s názvom Ako sa máte, Slovensko?.
Chceli tak zistiť aký má situácia spojená s koronavírusom dopad na duševné zdravie nás Slovákov.
Od 25. do 28. mája 2020 sa tohto výskumu zúčastnilo 1000 respondentov. Ak by sme sa pozreli na podobné výskumy iných krajín, zistili by sme, že mladí ľudia túto pandémiu zvládajú oveľa horšie ako tí starší.
„Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ skonštatovala situáciu na Slovensku Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Zdroj: pexels.com
Psychológovia nestíhajú
Podľa výsledkov slovenského výskumu tak viac ako štvrtina respondentov uviedla zhoršenie duševného stavu počas prvej vlny pandémie. Najhorší vplyv to má na mladých dospelých do 30 rokov.
Podľa výskumu tak neustále alebo často zažíva nervozitu 44,4% z nich, úzkosť 25%, hnev 39,4%, depresívne pocity 27,2% a osamelosť 28,3%.
Tieto výsledky podporuje aj fakt, že Internetová poradňa pre mladých (IPčko.sk), ktorú založil psychológ Marek Madro, zaznamenala vysoký dopyt po ich službách. Denne ich kontaktovalo aj 280 ľudí čo si vyžiadalo aj rozšírenie tímu psychológov a zavedenie 24-hodinovej linky pre ľudí, ktorých pandémia zasiahla.
Zdroj: pexels.com
Problémy doma či v práci
Čo sa týka depresií, celkovo 48,2% respondentov uviedlo, že počas pandémie zažívajú často alebo občas depresívne pocity. Pred zvýšeným počtom depresií v tomto období varovala aj samotná Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Významnú rolu v zhoršenom duševnom zdraví zohrávali vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondenti, ktorí potvrdili, že sa počas pandémie ich vzťahy domácnosti zhoršili uviedli aj vyššiu mieru zhoršenia ich duševného zdravia.
Rovnako to bolo aj u respondentov, ktorí kvôli pandémie prišli o prácu alebo majú strach, že by o prácu prišli. MUDr. Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti tvrdí, že kríza duševného zdravia tu bude s nami dlhodobejšie a preto by sme sa ním mali na Slovensku zaoberať hlbšie a komplexnejšie.
Zdroj: pixabay.com
Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čo najskôr.
Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote. Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú.
Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia. – MUDr. Ľubomíra Izáková, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti
Zdroj: upjs.sk
zdroj: sav.sk
