Deti sú denne v kontakte s baktériami, všetko chytajú alebo olizujú. Áno aj takto sa dá budovať imunita, prehnané hygienické návyky tak môžu byť na škodu a deti sa jednoducho raz za čas musia zašpiniť. No tento článok o fínskom experimente sa zameral na iný aspekt života, ktorý môže zvýšiť imunitu u detí. Tento experiment je tak prvým, v ktorom sa zreteľné manipuluje s mestským prostredím, kde sa pohybujú deti.
Cieľom je tak zistiť zmeny v ich bakteriálnej mikroflóre a teda aj v ich imunitnom systéme.
3 druhy prostredia
Štúdia tak sledovala mikróby v životnom prostredí na vonkajších ihriskách desiatich mestských škôlok. Celkovo sa tak jednalo 75 detí vo veku 3 až 5 rokov.
Niektoré materské školy mali klasicky betónové ihriská so štrkom, iné zas svojich žiačikov brávali pravidelne do prírody. Zvyšné 4 materské školy majú na svojom pozemku ihriská pokryté trávou a lesným podrastom ako napríklad vres trpasličí alebo čučoriedky. Do priestoru pridali aj črepníky s rastlinami, o ktoré sa deti mohli starať.
Počas 28 dní tak vychovávateľky dopriali deťom pobyt na ich ihriskách 5-krát do týždňa.
Zdroj: helsinki.fi
Málo zelene = oslabená imunita
V štúdii tak sledovali takzvanú hypotézu biodiverzity, ktorá spočíva v tom, že prostredie bohaté na živé veci má vplyv na našu imunitu.
Podľa tejto hypotézy tak strata biodiverzity v mestách by mala by aspoň z časti zodpovedná za nárast počtu chorôb spojených s imunitným systémom. “Výsledky tejto štúdie podporujú hypotézu biodiverzity a koncept, že malá biodiverzita v modernom prostredí pre život môže viesť k oslabeniu imunitného systému a následne zvyšujú šírenie imunitne sprostedkovaných chorôb,” popisujú autori štúdie.
Aj preto sa štúdia zamerala na to, že mikróby so životného prostredia jednoducho ovplyvnia dobre vybudovanú bakteriálnu mikroflóru čo napomôže ich imunitnému systému.
Zdroj: pexels.com
Viac zelene deťom výrazne pomohlo
Keď vedci otestovali bakteriálnu mikroflóru detí prišli na veľmi zaujímavé myšlienky. Zlepšené výsledky mali deti, ktoré sa hrali na trávnatých ihriskách v porovnaní s deťmi, ktoré mali na ihriskách menej zelene. Aj napriek krátkemu trvania tohto experimentu sa vedcom podarilo na pokožke a v črevnej mikroflóre detí nájsť rôzne mikróby spojené so zdravším imunitným systémom.
U detí, ktoré chodili denne do prírody sa zistili veľmi podobné výsledky. U detí, ktoré chodili von a hrali sa v blate, na tráve obklopené stromami sa zistil nárast počtu mikróbov s názvom gammaproteobaktéria.
Táto baktéria tak “nakopla” imunitnú obranyschopnosť pokožky a zvýšil imunitnú sekréciu v krvi na zníženie proteínu interleukin-17A. Tento proteín je tak spojení aj s chorobami prenosnými imunitným systémom. Okrem iného sa u deti zistil aj zvýšený počet T-buniek, ktoré majú významnú rolu pri odozve imunitného systému.
Zdroj: pexels.com
Dobré pre budúcnosť detí aj planéty
“Toto podporuje predpoklad, že kontakt s prírodou zabraňuje poruchám imunitného systému ako napríklad autoimúnne choroby či alergie. Najlepšie by bolo keby sa deti mohli hrať v mlákach a každý by sa mohol hrabať v organickej pôde.
Mohli by sme naše deti brávať do prírody päťkrát do týždňa aby to malo vplyv na mikróby,” konštatuje environmentálna ekologička Aki Sinkkonen s Helsinskej univerzity.
Niektoré štúdie dokonca preukázali, že pobyt v prírode je dobrý pre zrak detí ale spája sa to dokonca aj lepším mentálnym zdravím. Podľa najnovších štúdii sú zelené priestranstvá spájané aj so štrukturálnymi zmenami v mozgov detí. Dobrý vzťah detí k prírode je dobrý aj pre budúcnosť ekosystému našej planéty. Podľa štúdii tak deti, ktoré trávia čas vonku sa poväčšine v dospelosti stávajú environmentalistami.
Zdroj: pexels.com
zdroj: sciencealert.com
