Október je Mesiacom povedomia o rakovine prsníka a na počesť tých, ktorých táto choroba postihla, upozorňujeme na príbehy tých, ktorí s touto chorobou bojovali alebo bojujú.
Donna Farizan z NBC News hovorila so skupinou žien, ktorým bola diagnostikovaná rakovina prsníka a všetky boli v rôznych štádiách boja s touto chorobou.
Štyri ženy otvorene hovorili o svojich skúsenostiach a zdieľali tipy, ako môžu ľudia najlepšie podporiť svojich blízkych s diagnostikovanou rakovinou prsníka.
1. Nie každý chce byť nazývaný ,,ako niekto kto prežil“
Pokiaľ ide o rozprávanie o rakovine prsníka a jej účinkoch, opýtané ženy zdôrazňovali, ako veľmi záleží na spôsobe komunikácie. Alicia Chaun (51), ktorej diagnostikovali rakovinu prsníka uprostred pandémie koronavírusu uviedla, že pri vysvetľovaní svojej situácie sa radšej nazýva „bojovníčkou“.
,,Mám pocit, že musím bojovať. Najmä na začiatku som musela každý deň bojovať, aby som vstala, šla sa liečiť, aby som mohla žiť ďalej.“
www.unsplash.com
Medzitým Lindsey Baguio Gerhard, ktorej chorobu diagnostikovali vo veku len 30 rokov, uprednostňuje nazývať boj proti rakovine prsníka „zážitkom“, ako používanie slova „cesta“. „Nechcem to nazvať cestou, pretože „cesta“ znamená, že existuje cieľ“.
Pacienti s rakovinou prsníka majú tiež preferencie pre to, ako sa nazývajú, keď sú v zotavení alebo remisii. ,,Nad rakovinou nemáte žiadnu kontrolu, ale verím, že uprostred toho všetkého som prekvitala, a preto rada používam slovo prosperovať,“ uviedla Bryant. ,,Ak si myslíte, že sa vám darí, je skutočne dôležité pozerať sa smerom k cieľu, ktorý sa snažíte dosiahnuť.“
2. Nechceme vždy hovoriť o rakovine
Je zrejmé, že diagnóza rakoviny má veľký vplyv na niečí život, to však neznamená, že chceme, aby bola stredobodom každého rozhovoru.
www.pexels.com
,,Nechceme vždy hovoriť o rakovine, najmä keď sme uprostred liečby,“ uvádza Bryant. Namiesto toho, by sme mali stáť pri našich najbližších a podporovať ich. ,,Moja rada pre ľudí je pomáhať. Choď vyzdvihnúť ich deti, hraj sa s nimi, urob im program. Aj keď ťa o to tvoj blízky, či priateľ nežiadal, priprav večeru, alebo choď si s ním sadnúť a porozprávať sa.“
3. Skúsenosti každej pacientky s rakovinou prsníka sú iné
Žiadny pacient s rakovinou nebude mať rovnakú skúsenosť. Ľudia budú pociťovať rôzne symptómy, podstupovať rôzne formy liečby a budú mať rôzne prognózy.
„Nenechala som, aby rakovina prsníka, definovala kto som,“ uvádza Bryant. ,,Navonok sa diali skutočne škaredé veci. No vo vnútri som sa potreboval uistiť, že to neodzrkadľuje to, kým v skutočnosti som. Vždy, keď som išla na chemoterapiu, navodila som vo svojom vnútri pocit, akoby som išla na rande. Obula som si topánky na vysokom opätku a vždy som mala červený rúž.“
www.unsplash.com
4. Existujú užitočné spôsoby, ako podporiť priateľov a rodinu tých, ktorí prechádzajú liečbou
Zatiaľ čo tí, ktorí majú diagnostikovanú rakovinu prsníka, musia niesť bremeno tejto diagnózy, ich priatelia, rodina a ďalší blízki sú tiež ovplyvnení. Alicia uvádza, že to videla z prvej ruky na svojom manželovi. ,,Myslíme len na seba, ale viem, že to ovplyvnilo aj môjho manžela. On bol po celú tú dobu moja skala. On je moje všetko.“
Gerhard uviedla, že aj ona a jej manžel sa museli naučiť, ako sa aj napriek tejto situácii ,,normálne rozprávať“. ,,Musela som si uvedomiť, že aj môj manžel sa musí vysporiadať s touto diagnózou. Museli sme sa naučiť hovoriť aj napriek zložitej situácií, ale tiež som mu dala priestor, aby sme sa k témam rozhovorov vrátili, keď bude v lepšej mentálnej kondícii.“
www.pexels.com
5. Po diagnóze existuje život
Ivis Febus Sampoyo (66), ktorej prvýkrát diagnostikovali rakovinu prsníka vo veku 38 rokov uviedla, že keď prvýkrát počula svoju diagnózu, obávala sa, že tu nebude môcť byť pre svoje deti, ktoré mali vtedy 2 a 10 rokov. Teraz, po tom čo dvakrát porazila rakovinu prsníka, sa zúčastnila na oboch ich svadbách. ,,Môžem povedať, že som bola požehnaná. Tancovala som na oboch ich svadbách. Teraz som už dokonca aj stará mama. Mohla som ich sledovať ako vyrastajú a dospievajú.“
Gerhardová uviedla, že diagnóza rakoviny jej dala príležitosť ,,vyvinúť si väčšiu dôveru v seba samú.“
www.pexels.com
,,Rakovina mi pomohla zbaviť sa vnútorného kritika a naučila som sa viac dôverovať svojmu hlasu, svojmu príbehu a nenechať svoju neistotu a strach riadiť môj život,“ uviedla Gerhard. „Myslela som si, že viem, čo od života chcem, a potom som prešla celou tou liečbou a musela som upraviť a predefinovať svoj príbeh a svoju identitu. Teraz som sa rozhodla žiť život podľa svojich vlastných pravidiel.“
,,Moja diagnóza rakoviny prsníka mi umožnila uvedomiť si, že som silnejšia, ako som si myslela,“ uvádza Alicia. ,,Naozaj som si neuvedomila, že s pomocou môjho manžela, rodiny a priateľov to zvládnem.“
