„S mojimi presvedčeniami nebude každý súhlasiť. Najmä mamičky, ktoré svoje bábätká veľmi milujú. Zastávam názor, že dieťa by sa nemalo narodiť do neúplnej rodiny. Okrem toho musí byť chcené.
Dôležité je mať aj finančnú podporu a byť morálne pripravený na potomka. Áno, sú prípady, keď matky zostanú samé. Nuž, potom je voľba na nich. Hlavná vec je, že to dieťa skutočne chcú. Inak nevidím zmysel v týraní seba a bábätka. Jeden mesiac stačí na to, aby ste pochopili, či dieťa potrebujete alebo nie.
Mala som vtedy 26 rokov. Už som bývala oddelene od rodičov. Po čase som sa chystala presťahovať do iného mesta a začať nový život. Potrebovala som to. Všetko ale pokazilo tehotenstvo. S priateľom sme mali civilný sobáš, hoci som vedela, že ho nemilujem. Milovala som pozornosť a on mi ju venoval, niekedy až prehnane. Ale stále som si uvedomovala, že takto sa žiť nedá. Rozhodla som sa od neho odísť, začať nový život, no dieťa všetko obrátilo naruby
Keď som sa dozvedela o tehotenstve, veľmi som sa zľakla. Nemala som však žiadne pochybnosti o tom, že nechcem rodiť. V podstate som nemala inú možnosť. Aj keď keby to manžel vedel, určite by trval na tom, aby som rodila. Nič som mu nepovedala. Vedela som, že dieťa nechcem a nie som na to pripravená. Nemala som chuť sa kvôli tomu obetovať.
Rodičia to tiež nevedeli. Povedala som to len kamarátom, no tí sa ma neodvážili presviedčať, práve naopak, v rozhodnutí ma podporovali.
Najhoršie a najnepríjemnejšie bolo čakanie v nemocnici. Práve tam začali všetci naliehať na to, aby som odmietla interrupciu a že by bolo lepšie si dieťa nechať. Povedala som, že svoje rozhodnutie nezmením.
Chápem, že mnohým sa toto rozhodnutie nebude páčiť. Budem počúvať veľa negatív a odsúdenia. Každý z nás má právo voľby. A ja som urobila tú svoju. Nemyslím si, že by to bolo dobré pre dieťa, s ktorým som ani nechcela žiť.
Časom by som sa do toho bábätka ani nezamilovala. Som si tým 100% istá. Mojou prioritou bolo zmeniť svoj život, vyskúšať niečo nové, nie starať deti. Keby som porodila, nemala by som taký život, aký mám teraz. Keby som porodila, toto dieťa a ja, by sme boli nešťastní.
Nemala som v sebe žiadne výčitky svedomia. Myslím, že toto je dôkaz, že som urobila správnu vec. Teraz mám diplom z vysokej školy, prestížne miesto vo firme, peniaze, auto, dom. Rozhodla som sa presťahovať do iného mesta a konečne som sa rozišla s chlapom. Teraz si predstavte, aké by to bolo, keby som mala dieťa? Už mi rozumiete?“
Čo si myslíte o rozhodnutí tejto ženy? Ocitli ste sa niekedy v rovnakej situácii?
Zdroj: poshepky.com
