Nikto nie je dokonalý a väčšina ľudí by pravdepodobne zmenila niečo na sebe, ak by mali tú možnosť. Väčšina z nás sa však skôr či neskôr naučí milovať svoje nedostatky, no nájdu sa aj takí, ktorí by sa nezastavili pred ničím, len aby dosiahli dokonalosť.
Fulvia Pellegrin sa narodila ako muž, no vždy vedela, že toto telo jej nepatrí. Hanbila sa priznať, že sa cíti ako žena a tak to bola nútená skrývať väčšinu svojho života.
Aby splnila očakávania svojich rodičov, Fulvia, ktorá sa narodila ako Fulvio, sa asi pred 32 rokmi vydala za manželku Marisu. Cez deň bola šťastne vydatým a oddaným manželom, no v noci navštevovala gay kluby a obliekala sa a líčila, aby ju nikto nespoznal.
Nakoniec už nedokázala skrývať svoje pravé ja. Jej autá, zbrane, futbalové večery a všetko ostatné, čo musela urobiť, aby bola prototyp dokonalého chlapa, sú už minulosťou.
„Je ťažké vyrastať s telom, ktoré nie je vaše. Snažíte sa to všemožne maskovať, keď hráte futbal, pijete pivo, kupujete si veľké autá a chodíte strieľať, aby ste sa cítili ako muž,“ prezradila. „Viete, že je to maska, a preto ju musíte odhodiť a stať sa tým, čím ste.“
O jej túžbe stať sa ženou povedala ako prvej svojej manželke. Hoci to bol spočiatku šok, Marisa ju veľmi podporovala.
V priebehu rokov minula 62-ročná Fulvia okolo 80 000 dolárov na operácie a hormonálnu liečbu. Okrem iného podstúpila 150 výplní pier a lícnych kostí, štyri prsné implantáty a dve kolá liposukcie. Len samotná operácia zdvihnutia zadku stála 22 000 dolárov.
Napriek všetkému, čím si prešla, stále nie je spokojná so svojím vzhľadom. „Nie som spokojná so svojím ‚dokonalým‘ telom, pretože nie je dokonalé. Dokonalosť je niečo iné.“
O vzťahu s manželkou Marisou, s ktorou sú stále spolu, hovorí: „Nie sme nič viac ako dve sestry. Žijeme spolu, hádame sa ako dvaja normálni ľudia, ale nie ako manželia.“
Zatiaľ čo jej dvaja bratia podporovali jej rozhodnutie premeny, Fulviini rodičia nikdy nedokázali akceptovať, že ich syn je teraz žena. Jej otec sa dokonca pokúsil prinútiť Marisu, aby podpísala papiere a poslala Fulviu na psychiatriu, to sa však nestalo. Keď Fulviin otec zomrel, zakázali jej zúčastniť sa na jeho pohrebe a väčšina jej rodiny aj priateľov s ňou nechce mať nič spoločné.
Ľudia z talianskeho mesta Peveragno, kde žije, sa jej posmievajú za to, ako vyzerá. Ukazujú na mňa, hovoria o mne, začínajú si o mne vymýšľať príbehy, že som prostitútka. Všetci moji priatelia zmizli – neprijali ma.“
„Plastická chirurgia nie je liek, ale je to niečo, čo ľudia ako ja potrebujú. Nie som spokojná so svojou tvárou a ostatnými časťami tela. Chcem ísť ďalej, pretože nie som dokonalá. Ak dosiahnem dokonalosť, možno prestanem.“
Zdroj: boreddaddy.com
