„Moje drahé deti!
Zajtra prídete ku mne na oslavu mojich 75. narodenín. Viete, že som stará. Buďte prosím trpezliví a snažte sa pochopiť, akou etapou života momentálne prechádzam.
Ak vám ja alebo váš otec povieme, čo sme už povedali pred týždňom, ak stále dokola opakujeme tie isté myšlienky, neprerušujte nás a nehovorte: „Už si to povedala. Prečo sa opakuješ?“
Jednoducho počúvajte. Prosím. Skúste si spomenúť na obdobie, keď ste boli malí a ja som vám čítala ten istý príbeh stále dokola, až kým ste nezavreli oči a nezaspali.
Keď poviem, že sa teraz nechcem kúpať, nehnevajte sa na mňa.
Spomeňte si, ako sme vás v detstve po večeroch po práci presviedčali, aby ste išli do vane. Pamätáte?
Keď vidíte, ako nerozumiem novým technológiám, dajte mi čas, aby som si na to zvykla. A nepozerajte sa tak na mňa! Pamätáte si, ako dlho som vás učila robiť niečo nové? Ako som vás učila obliekať sa, česať sa, riešiť zložité životné problémy každý deň.
Prichádza čas, keď budete čoraz jasnejšie vidieť, že starnem. Prosím, buďte zhovievaví. A snažte sa pochopiť, čím prechádzam, keď sa snažím pochopiť vaše smartfóny a WhatsAppy.
Ak niekedy zabudnem, čo som chcela povedať, dajte mi čas, aby som si spomenula. Nebojte sa. Nebuďte netrpezliví a podráždení. Len si pamätajte: pre mňa je najdôležitejšie, že som s vami. V mojej duši budete vždy na prvom mieste.
Keď mi moje staré unavené nohy nedovoľujú kráčať tak obratne ako vy, podajte mi ruku a prispôsobte svoj krok tomu môjmu.
Tiež som vám podávala ruku, keď ste sa učili chodiť. Skúste ma pochopiť. Dajte mi možnosť žiť až do konca života s láskou a radosťou. Vážim si čas strávený s vami a beriem ho ako dar od Boha.
Tento list končím s úsmevom a dobrým srdcom.“
Zdroj: zdobrom.com
