Keď jeho 27-ročný syn dostal mozgovú príhodu, vypočul si tie najťažšie slová, že u jeho syna nastala mozgová smrť.
Pre Georga Pickeringa to bola už druhá rana osudu.
Lekári boli zúfalí. Matka súhlas na odpojenie od prístrojov a súhlas s darcovstvom orgánov podpísala.
Otec takýto zámer nemal.
Matkin súhlas ale stačil na zrealizovanie úkonov. George to nechcel dovoliť. Priniesol so sebou do nemocnice pištoľ a vyhrážal sa lekárom, že im to nedovolí.
Pohrozil, že zastrelí každého, kto sa priblíži k jeho synovi. Vtedy zaintervenoval mladší syn. Vyrval otcovi pištoľ z rúk, lebo vedel, že čoskoro príde polícia. George bol však pripravený. Pod košeľou skrýval druhú zbraň. Vyhrážal sa aj rodine, nikomu nedovolil priblížiť sa k synovej posteli.
George bol zúfalý, vedel, že je to beznádejné a rovnako aj polícia sa ho bude snažiť spacifikovať. Nechcel nikomu ublížiť, jednoducho zo všetkých síl veril, že jeho syn žije a musí o neho bojovať.
Bol pripravený obetovať vlastný život aby zachránil život svojho syna. Nevedel, či sa to však podarí.
V napätých chvíľach sa po príchode polície stalo niečo neuveriteľné. V určitom momente pocítil otec stisk ruky. Videli to všetko aj tam prítomní. Lekári chlapca okamžite vyšetrili a zistili aktivitu mozgu Georgovho syna, ktorý napokon prežil.
Georgovi sa veľmi uľavilo, hlasno vzlykal a vzdal sa polícií. Vo väzení strávil 11 mesiacov, ale neľutuje ani jeden deň tam strávený. Ak by nebolo jeho zúfalého činu, jeho syn by už nežil.
George junior je dnes zdravý muž a svojmu otcovi vďačí za život.
Zdroj: webniusy.com
