Strach u dieťaťa môže byť natoľko paralyzujúci, že nedokáže opísať, čo sa v jeho živote deje. 5-ročná Kornélia nevedela ako povedať mame, že jej otčim chodí v noci do jej izby a robí niečo, čo by žiaden dospelý človek robiť dieťaťu nemal.
Čierna postava na obrázku
Až po niekoľkých mesiacoch Dorota zistila, že jej dcérke hrozí nebezpečenstvo a pod jednou strechou žije s mužom, ktorý sa ukázal byť úplne iným ako si myslela.
Od prvého partnera som odišla, keď som bola v štvrtom mesiaci tehotenstva. Zdvihol na mňa ruku a tak som si sľúbila, že ak sa voči mne niekto niekedy takto zachová, neostanem s ním.
Otec bil matku celý môj život a ja som takýto život nechcela pre mňa ani pre moje deti.
Vtedy som prisahala, že nechcem zažiť už nikdy nič podobné. Ukázalo sa, že som prežila niečo ešte horšie.
Keď Kornélia prišla na svet, nemala som v hlave mužov. Keď som spoznala na zoznamke Mateusza, chcela som si iba tak nezáväzne s niekým popísať. Niekoľko mesiacov sme boli v kontakte, ale nikdy sme sa nestretli. Až po dlhšom čase sa to zmenilo. Konverzácie som brala ako rozptýlenie, keď bola moja dcéra v škôlke alebo šla spať.
Zdal sa byť veľmi kultivovaný, dobre vychovaný, slušný a nevadilo mu ani to, že mám dieťa.
Dokonca sa mojou dcérkou chválil, mal mnoho jej fotiek v telefóne. Bral ju na prechádzky, do lunaparku či do ZOO. Tešila som sa, že konečne som stretla muža, s ktorým môžem založiť rodinu o ktorej som vždy snívala.
Po roku intenzívnych stretnutí sme si povedali, že k sebe niečo cítime a nemá zmysel to ďalej odkladať. Dohodli sme sa, že sa ku mne prisťahuje. Náš život sa zdal byť rozprávkový, nemohla som uveriť, že som niekoho takého stretla.
Kornélia bola na začiatku Mateuszom nadšená, milovala s ním tráviť čas. Chcela s ním robiť aktivity, ktoré so mnou odmietala. Ja som mala vtedy aspoň chvíľu pre seba. Po niekoľkých mesiacoch sa niečo začalo meniť, moje dieťa bolo čoraz viac apatické, málovravné a tajnostkárske. Myslela som si, že je to kvôli tomu, že zmenila škôlku. Pravda bola ale brutálnejšia.
Raz si ma zavolala do škôlky pani učiteľka, ktorá mi povedala, že ju znepokojujú kresby mojej dcéry. Upozornila na to, že ako jediná nepoužíva pastelky, zato má v obľube niekoľko farebných fixiek. Najšokujúcejšie bolo to, čo bolo na obrázkoch.
Keď som prišla do škôlky, pani riaditeľka s pani učiteľkou mi ukázali kresby, na ktorých stojím ja a moja dcérka vo veselých farbách vedľa seba, a pri nás stála osoba v čiernom. Nešlo len o jednu kresbu, ale o niekoľko, a vyzerali dokonca podobne. Do redakcie zasielam iba 4 z nich aby som predostrela tú ohavnú situáciu v ktorej sme sa ocitli.
Uznali sme, že to nie je normálne a pani riaditeľka mi navrhla aby sa Kornélia porozprávala s detskou psychologičkou. Úplne som stuhla, no chcela som vedieť, čo moje dieťa trápi.
Nebolo jednoduché získať od Kornélie informácie. Až počas toho rozhovoru som si uvedomila ako sa zmenila -bola menej radostná, málo usmiata. Sedela s rúčkami zloženými na kolenách, pozerala do stropu a hovorila si popod nos. Vtedy vyslovila slová, ktoré budem mať v hlave do konca života.
„Ujo Mateusz je zlý, chodí ku mne v noci pod perinu.”
Zarazilo ma to. Musíte mi veriť, všetko sa dialo pred mojimi očami, srdce mi šlo vyskočiť z hrude, chcela som toho muža rozdrapiť. Ukázalo sa, že je to diabol, ktorý zneužil moju dôveru, moju úctu, môj domov a najmä nevinnosť môjho dieťaťa. Ani na sekundu som nezapochybovala, či moje dieťa hovorí pravdu. Keď som prišla domov s políciou, skúšal sa vyviniť a zhodiť všetko na nevinné dieťa. Nakoniec sa sám priznal, čo robil.
Delím sa s vami o moju skúsenosť, aby ste aj vy, drahé matky vedeli, že zlo nikdy nespí. Prosím vás aby ste boli ostražité a všímali si každú zmenu správania vášho dieťaťa. Nech vám nič nezalepí oči. Dúfam, že ten človek bude vo väzení čo najdlhšie, aby mal zničený život tak, ako ho zničil mojej dcére. Bola som naivná, ale už viac nebudem!
Zdroj: popularne.pl
