Slovo je mocná zbraň, ktorá môže liečiť, no neraz aj zabíjať.
Ženy, ako nikto iný, to dobre vedia. Aj v ich arzenáli sú určité frázy alebo slová, ktoré radi používajú. Čo by však nemali hovoriť svojmu partnerovi, ak sa chcú vyhnúť nepríjemnej konfrontácii?
„Keby si ma naozaj miloval, tak by si…“. Vina neposilňuje intimitu ani spoluprácu. Povedzte to lepšie: „Veľa to pre mňa znamená, keď si …“.
„Vždy …“ alebo „Ty nikdy …“ Tieto slová sa len zriedka zakladajú na faktoch. Používajú sa na označenie silných pocitov. Ak chcete vyjadriť svoje emócie, pomenujte ich. V opačnom prípade riskujete, že začnete bezvýslednú hádku o faktoch. Je lepšie povedať: „Cítim sa urazená (som smutná, som naštvaná, podráždená, bojím sa), keď si …“.
„Nemám žiadne problémy, problém si ty.“ Tento útok spôsobí, že váš manžel sa bude cítiť vinný a zaujme defenzívny postoj. Skúste inú možnosť: „Zdá sa, že za situáciu môžeme obaja. Poďme sa rozhodnúť, ako všetko napraviť.“
„Prestaň byť taký citlivý (náročný, nahnevaný atď.).“ Označovanie je urážlivé a neúčinné. Namiesto toho povedzte: „Zdá sa, že si to berieš k srdcu. Pomôž mi lepšie pochopiť tvoje pocity.“
„Necháp ma zle, ale…“ Ak to poviete, vedzte, že sa dotýkate citlivej témy. Ak nechcete, aby vám partner nerozumel, nenaznačujte.
„Musíš prevziať zodpovednosť.“ Zodpovednosť nemožno dať, možno ju len prijať. Takéto reči o nezodpovednosti vyvolajú protiútok alebo spôsobia efekt „kamennej steny“. Je lepšie navrhnúť: „Môžeme si vymedziť svoje úlohy? Ako vidíš svoju a moju zodpovednosť v tejto situácii?“.
„Správaš sa ako tvoj otec.“
Nepripisujte nedostatky iných ľudí svojmu partnerovi. Lepšie je povedať: „Som zmätená (alebo nahnevaná). Pomôž mi pochopiť, čo sa snažíš dosiahnuť takýmto správaním?“.
„Chcem sa rozviesť“ / „Odchádzam.“ Tieto frázy sú začiatkom vojny. Počas spoločného života ich možno použiť maximálne raz. Ak nie ste pripravený urobiť tento krok, povedzte: „Niečo v našom vzťahu ma naozaj trápi. Môžeme sa o tom porozprávať? Ak je to pre oboch ťažké, možno by sme sa mali obrátiť na rodinného psychológa.“
„Nenávidím ťa.“ Nezáleží na tom, ako zranená, nahnevaná alebo vystrašená sa cítite, nenávisť je pre partnera toxické slovo. Je lepšie povedať: „Milujem ťa, ale momentálne ťa nemám rád.“ Alebo: „Nechcem povedať niečo urážlivé, čo budem neskôr ľutovať. Môžeme si dať pauzu a pokračovať zajtra?“
„Si darebák.“ Lepšia možnosť: „Prekvapuje ma tvoje správanie. Môžeme sa o tom porozprávať?“
„Dospej“ / „Postaraj sa o seba“. Nie ste matka svojho manžela a nie ste ani jeho kritikom. Povedzte teda: „Rozčuľuje ma, keď to hovoríš (alebo robíš). Myslím, že by sme sa mali porozprávať o našich potrebách a pocitoch.“
„Nemala by som o všetko žiadať. Keby ti na mne záležalo, vedel by si, čo chcem.“ Akokoľvek by sme chceli, aby náš partner vedel čítať myšlienky a dal nám, čo chceme, je to len akási ilúzia. Môžete očakávať, že muž sa postará o vaše potreby. Ale očakávať, že bude vedieť o potrebách, ktoré ste ani nevyslovili, je nielen nereálne, ale aj neproduktívne. Riaďte sa zásadou: „Ak sa neopýtaš, nedostaneš.“ Hovorte o tom, čo chcete.
„Moji priatelia (rodičia, sestra, bývalý manžel atď.) mali o tebe pravdu.“ Táto fráza pravdepodobne nezlepší váš vzťah, ale môže otráviť vzťah vášho manžela s inými ľuďmi. Namiesto toho povedzte: „Cítim sa zmätená. Si pripravený na konštruktívnu diskusiu?“
„Slová sú nabité zbrane,“ povedal Jean-Paul Sartre. Zaobchádzajte s nimi opatrne.
