Politička Anna Belousovová, ktora je predsedníčka strany Alternatíva pre Slovensko opäť rozvírila debatu o tom, ako by mal štát narábať s vysokoškolákmi, ktorí študujú zadarmo. Reagovala na rozhodnutie ruskej Dumy, ktorá schválila povinnosť pre mladých lekárov odpracovať po skončení štúdia tri roky v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa nej by podobný model mala prijať aj Slovenská republika – a to v omnoho tvrdšej verzii.

Belousovová upozorňuje, že slovenskí daňovníci financujú prípravu tisícov mladých odborníkov, no veľká časť z nich po získaní diplomu odchádza do súkromného sektora alebo rovno do zahraničia. Výsledok? Zdravotníctvo i ďalšie odvetvia sa trápia s nedostatkom ľudí.

Tvrdší režim pre absolventov? Belousovová hovorí o desiatich rokoch

Zatiaľ čo Rusko zavádza trojročnú povinnosť pre lekárov, Belousovová by na Slovensku nastavila omnoho dlhší záväzok. Predstavu má jasnú – každý absolvent vysokej školy s bezplatným štúdiom by mal pre štát alebo verejný sektor pracovať minimálne desať rokov. Nejde podľa nej len o medicínu, ale o všetky odbory financované z verejných peňazí.

Podľa bývalej političky nejde o trest, ale o logický princíp: ak spoločnosť zaplatí niekomu prípravu na povolanie, mala by mať právo očakávať návrat tejto investície.

Argument: Nemôže sa stať, že štát platí školu a pacientov nemá kto ošetriť

Belousovová upozorňuje na paradox, ktorý podľa nej zažívame už roky: na Slovensku sa z verejných daní financuje vzdelávanie budúcich lekárov, ale nemocnice ich nedokážu udržať. Časť absolventov odchádza hneď po škole do súkromných zariadení či do zahraničia. Na konci reťazca stojí pacient, ktorý čaká na ošetrenie alebo lekára, ktorý nebude.

Je presvedčená, že ak by si niekto chcel ponechať slobodu odísť okamžite po škole, mal by si celé štúdium zaplatiť sám.

„Kádre pre bohaté štáty“ – kritika systému, ktorý umožňuje odliv mozgov

V statuse zdôrazňuje aj ekonomický aspekt: Slovensko podľa nej investuje milióny eur do vzdelávania ľudí, ktorí následne pracujú pre omnoho bohatšie krajiny alebo pre ziskové firmy. Štát tak podľa nej prichádza nielen o odborníkov, ale aj o návratnosť vynaložených investícií.

Belousovová považuje súčasný stav za dlhodobo neudržateľný a tvrdí, že bez záväzkov po skončení školy sa bude situácia v zdravotníctve aj ďalších sektoroch ďalej prehlbovať.

Debata, ktorá sa len začína

Názor bývalej predsedníčky SNS otvára starú, no stále citlivú tému: je vysokoškolské vzdelanie naozaj „zadarmo“, alebo ho majú študenti voči štátu nejako odpracovať?

Zatiaľ čo jedni hovoria o slobode pohybu a práve rozhodovať o vlastnom živote, iní – ako Belousovová – vidia v povinnosti pracovať pre štát férový model, ktorý má chrániť verejné služby pred kolapsom.

Téma má potenciál prerásť do širšej spoločenskej diskusie. Zvlášť v čase, keď slovenské nemocnice, školy aj úrady zápasia s akútnym nedostatkom kvalifikovaných ľudí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V domácnostiach opäť začína pribúdať otázka, čím sa bude vykurovať v najbližších rokoch. A hoci európske regulácie sľubujú citeľné zdraženie tepla, jeden spôsob ostáva bokom. Kto má doma piecku alebo kotol na drevo, môže si na dva roky vydýchnuť.

Európske povolenky menia pravidlá hry

EÚ pripravuje rozšírenie systému emisných povoleniek, ktoré sa po novom dotknú aj bežných domácností. Pre väčšinu z nich to bude znamenať vyššie náklady na vykurovanie už od roku 2027. Odborníci však upozorňujú, že drevo z tejto schémy vypadáva – a to zásadne mení ekonomiku kúrenia informuje refresher.sk.

Podľa dlhodobých dát sú slovenské domácnosti v pomerne výhodnej pozícii. K drevu máme totiž prístup, ktorý si mnohé štáty môžu len priať.

Slovensko má dreva viac ako kedysi

Prezident Cechu kachliarov Štefan Bobocký tvrdí, že obavy z rozsiahleho výrubu sú prehnané. Tvrdí, že drevo na kúrenie pochádza najmä z materiálu, ktorý by sa inak nevyužil. „Drevo ako palivo má budúcnosť. Keď si pozriete akékoľvek štúdie Európskej únie, tak vždy v energetickom mixe, o ktorom sa uvažuje, je aj drevo s biomasou,“ pripomína.

Zároveň upozorňuje na dlhodobý trend, ktorý môže prekvapiť. V roku 1920 pokrývali lesy približne tretinu územia Slovenska, dnes je to vyše 40 percent. A narástla aj zásoba drevnej hmoty – z pôvodných 350 miliónov kubíkov na takmer 500 miliónov kubíkov.

Drevo ako poistka pred zdražovaním?

Bobocký hovorí, že práve tieto čísla dokazujú stabilitu, ktorú v iných oblastiach energetiky nevidíme. Drevo je podľa neho dostupné, relatívne lacné a nebude spadať pod pripravované emisné poplatky.

Otázkou zostáva, ako sa zmení dopyt po roku 2027, keď sa nové pravidlá naplno rozbehnú. Ak však legislatíva nezmení svoju líniu, drevo môže zostať jednou z mála ciest, ako sa ochrániť pred ďalším nárastom cien tepla.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na prvý pohľad nenápadná zmena v zákone, no s veľmi viditeľným dopadom na výplatné pásky. Od roku 2026 už nebudú odmeny počas PN, materskej ani ošetrovného „bezodvodové“. Čokoľvek, čo zamestnanec dostane navyše, sa stane plnohodnotným vymeriavacím základom.
Ticho, bez veľkej reklamy, sa tak mení pravidlo, na ktoré boli ľudia roky zvyknutí.

Od 1. januára 2026 sa mení logika odmien

Doteraz platilo jednoduché pravidlo: ak človek nebol v práci – či už pre chorobu, starostlivosť o dieťa alebo materskú –, prípadná odmena sa nerátala do odvodov. To sa o pár mesiacov skončí.

Novela zákona o sociálnom poistení ruší výnimku, ktorá roky uľahčovala administratívu firmám a zamestnancom zároveň. Po novom sa bude poistné odvádzať aj v prípade, že odmena príde v období:

• dočasnej pracovnej neschopnosti (max. 52 týždňov),
• materskej – bez ohľadu na to, či je vyplácané materské,
• krátkodobého či dlhodobého ošetrovného,
• rekvalifikácie alebo rehabilitácie,
• štrajku.

Znamená to, že aj 1 000-eurová odmena počas materskej bude mať presne ten istý režim ako bežná mzda – odvody na sociálne poistenie v plnej výške.

Firmy budú musieť prepisovať svoje interné postupy

Zmena sa netýka len zamestnancov. Administratívne zaťaží aj zamestnávateľov, ktorí už nebudú môcť podobné platby označiť ako „vylúčené obdobia“.

Počas každého mesiaca, keď odmena padne do niektorej z uvedených situácií, bude musieť firma:

• zahrnúť vyplatenú sumu do vymeriavacieho základu,
• uviesť počet dní, za ktoré sa poistné odvádza,
• riadiť sa novými pravidlami účinnými od 1. januára 2026.

Jedna výnimka však ostáva: ak odmena vyplatená po začiatku roka 2026 súvisí s obdobím pred koncom roka 2025, poistné sa ešte neráta podľa nových pravidiel.

Kto ostáva mimo novej povinnosti

Zmena sa nevzťahuje na SZČO ani na ľudí s dobrovoľným poistením. Tí budú mať aj po roku 2026 počas PN, materskej či ošetrovného povinnosť platiť poistné rovnako ako doteraz – teda s vylúčením týchto období.

Pre zamestnancov a firmy však ide o zásadný obrat. To, čo doteraz mnohí vnímali ako malú pozornosť či príležitostné prilepšenie, sa stane nákladom navyše – pre jedných aj pre druhých.

Menšie čisté výplaty a viac papierovačiek

Konsolidačný balík vlády má pomôcť stabilizovať verejné financie. V praxi to však znamená, že zamestnanci prídu o časť odmien a zamestnávatelia o časť komfortu.

Odmeny, ktoré boli roky mimo odvodového systému, vstupujú do neho naplno. A to aj v čase, keď ľudia nie sú v práci ani hodinu.

Výsledkom bude nižšia čistá výplata a viac administratívnych krokov, ktoré firmy budú musieť zapracovať do každomesačných výkazov.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Streľba na premiéra, rozsudok za terorizmus a teraz aj odvolanie. Prípad Juraja Cintulu, ktorý pred rokom zasiahol politickú scénu ako blesk z jasného neba, sa neuzatvára. Naopak – opäť sa otvára a smeruje pred Najvyšší súd, ktorý bude rozhodovať o osude 72-ročného útočníka.
Cintula tvrdí, že odsúdenie bolo nespravodlivé. A hoci vinu za útok priznáva, odmieta nálepku teroristu.

Odvolanie po mesiacoch ticha

Cintula využil zákonnú lehotu a podal odvolanie proti verdiktu, ktorým ho v októbri senát vedený sudcom Igorom Králikom poslal na 21 rokov do väzenia. Práve táto kvalifikácia – terorizmus – je od začiatku najspornejšou časťou celého prípadu.

Podľa informácií, ktoré zverejnil Denník N, sa tým celý spis automaticky presúva na Najvyšší súd. Ten má v rukách tri možnosti: trest potvrdiť, upraviť alebo celý proces vrátiť na opätovné prejednanie.

„Rozsudok je nespravodlivý,“ odkázal Cintula

Hneď po vyhlásení rozsudku bolo jasné, že obhajoba sa so závermi súdu nezmieri. Cintula pri odchode zo siene krátko povedal: „Rozsudok je nespravodlivý.“
Jeho advokát Namir Alyasry už vtedy naznačoval, že odvolanie je prakticky isté.

Právnik dlhodobo tvrdí, že hoci jeho klient streľbu nepopiera, skutok podľa neho nespĺňa znaky terorizmu. To má byť aj hlavná línia odvolania – spochybnenie motivácie činu, ktorá bola základom prísnej kvalifikácie.

Žalobkyňa ustúpila, ďalší boj vedie len obhajoba

Zaujímavým momentom procesu bolo, že žalobkyňa sa priamo v pojednávacej miestnosti vzdala možnosti podať odvolanie.
Tým pádom zostáva ďalšie konanie čisto v rukách obhajoby. Prokuratúra už do priebehu zasiahnuť nemôže.

Napriek pochybnostiam súdna komora napokon akceptovala kvalifikáciu činu ako terorizmus. Práve to je bod, do ktorého sa teraz Cintulov tím opiera najviac.

Prípad sa presúva na Najvyšší súd. Cintula zostáva vo väzbe

Odvolanie už smeruje do rúk sudcov Najvyššieho súdu, ktorí rozhodnú, či bude 21-ročný trest platiť aj naďalej. Kým verdikt nepadne, Cintula zostáva vo väzbe.

Prípad tak pokračuje ďalej – a opäť otvára otázky, ktoré po útoku na premiéra Roberta Fica rozdielne vnímajú politici, verejnosť aj právnici.

Hoci Cintula na súde bez váhania priznal, že strieľal, odmieta prijať označenie svojho skutku ako teroristický. O tom, či tento postoj presvedčí aj Najvyšší súd, sa rozhodne v najbližších mesiacoch.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Po slovenských mestách sa čoraz častejšie objavujú starší ľudia, ktorí namiesto tradičného bicykla či auta jazdia na malých elektrických trojkolkách alebo štvorkolkách.

Pre mnohých je to sloboda na kolesách – možnosť vybaviť nákup, zájsť k lekárovi alebo sa len prejsť po meste bez námahy.

No nie všetci vedia, že tento pohodlný spôsob dopravy so sebou prináša aj nové povinnosti, o ktorých väčšina seniorov netuší.

Elektrické vozidlá už nie sú len hračkou

To, čo sa ešte pred pár rokmi považovalo za rekreačnú pomôcku, dnes zákon v mnohých prípadoch vníma ako motorové vozidlo. A s tým prichádza aj povinnosť mať uzavreté povinné zmluvné poistenie (PZP).

Rozhodujúce je, aký typ vozidla senior používa. Ak jeho elektrická trojkolka alebo štvorkolka dokáže jazdiť rýchlosťou vyššou než približne 14 km/h a váži viac ako 25 kilogramov, zákon ju už radí medzi motorové vozidlá. To isté platí pre elektrické golfové vozíky, segwaye či niektoré výkonné elektrokolobežky informuje refresher.sk.

„Nie je to len o rýchlosti, ale aj o tom, akú energiu má zariadenie uloženú a či je schopné spôsobiť škodu. Ak áno, spadá pod povinné poistenie,“ upozorňujú odborníci z poisťovní.

Kto má výnimku a kto nie

Zákon však robí rozdiel medzi rekreačnou jazdou a zdravotnou pomôckou. Ak senior využíva invalidný vozík určený pre osoby s telesným postihnutím, ktorý neprekračuje rýchlosť 14 km/h, PZP sa naň nevzťahuje.

Tieto zariadenia sú vedené ako zdravotnícke pomôcky, a teda oslobodené od poistenia. Dôležitý je aj preukaz ŤZP, ktorý môže potvrdiť, že ide o pomôcku pre osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Rozdiel medzi „pomocníkom na mobilitu“ a „vozidlom“ je však tenká čiara – a práve na nej sa môžu mnohí seniori popáliť.

Jazda bez poistenia môže bolieť

Ak dôchodca s elektrickou trojkolkou spôsobí nehodu a nemá uzavreté PZP, následky môžu byť dramatické. Pokuty za jazdu bez poistenia sa pohybujú od 50 až do 5 000 eur. A to nie je všetko – škodu spôsobenú iným musí vodič zaplatiť z vlastného vrecka.

Pre človeka s dôchodkom je takýto výdavok likvidačný. Poisťovne preto radia: „Každý, kto si kúpi elektrické vozidlo, by si mal overiť, či ho zákon považuje za motorové. Ak áno, uzavrite PZP rovnako, ako by ste to urobili pri aute.“

Nová zodpovednosť modernej doby

Elektrické vozidlá prinášajú slobodu, ale aj zodpovednosť, ktorá s ňou prichádza. Seniori, ktorí chcú jazdiť bez starostí, by mali poznať pravidlá a nenechať sa prekvapiť zákonom.

Stačí krátka konzultácia s poisťovňou alebo dopravným inšpektorátom – a riziko pokút či finančných problémov zmizne. Moderné dopravné prostriedky totiž nie sú len pohodlné. Sú aj záväzkom dodržiavať pravidlá, ktoré chránia nielen vodiča, ale aj ostatných na ceste.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Danko opäť rozvíril debatu: z vážnej relácie sa stala trápna šou

Relácia, ktorá mala byť o zákone o hazarde, sa v nedeľu na TA3 zmenila na frašku. Andrej Danko sa dostal do ostrej slovnej prestrelky s Branislavom Gröhlingom a atmosféra v štúdiu sa zmenila z politickej diskusie na trápny kabaret. Veta o „gulách“, ktorá odznela počas vysielania, sa okamžite stala virálom a sociálne siete odvtedy nehovoria o ničom inom.

Od zákona o hazarde k „guliam“

Pôvodne seriózna debata mala rozoberať, či poslanci prelomili veto prezidenta Petra Pellegriniho k zákonu o hazardných hrách. Namiesto argumentov však prišiel moment, ktorý sa zapísal do histórie slovenských politických relácií. Danko počas výmeny názorov s Gröhlingom vyhlásil:

„Ja mám gule, pán Gröhling. Chcete sa baviť o guliach? Na rozdiel od vás ich mám.“

Nasledovalo trápne ticho, ktoré moderátor len ťažko prerušil. Danko pokračoval v narážkach a pridal ironickú vetu:

„Ja prezidentovi nenakladám. Možno vy by ste chceli nakladať prezidentovi.“

Reakcia v štúdiu bola rozpačitá – smiech, zaskočené pohľady a pokusy vrátiť debatu späť k pôvodnej téme. Moderátor musel oboch politikov napomenúť, že relácia začína pripomínať silvestrovský špeciál.

Prezidentovo veto a napätie v koalícii

Samotná téma – novela zákona o hazardných hrách – tak ostala v tieni Dankových výrokov. Prezident Pellegrini zákon odmietol podpísať s odôvodnením, že obmedzuje právomoci samospráv a umožňuje prevádzku kasín aj tam, kde ju obyvatelia nechcú.

Koaličné strany sa v tejto veci nezhodli. SNS sa pri hlasovaní zdržala, čo vyvolalo napätie medzi Andrejom Dankom a ministrom životného prostredia Rudolfom Huliakom. „SNS nemôže takýto zákon podporiť,“ vyhlásil Danko a dodal, že „Fico ho dá do laty za tri sekundy a vybavené“, čím narážal na Huliakovu pozíciu v koalícii.

Na druhej strane, Branislav Gröhling pripomenul, že vládna väčšina nemá dosť hlasov na prelomenie veta. „Nemáte 76 hlasov,“ odkázal Danka počas diskusie. Ten reagoval obvinením opozície, že „nechodia do roboty“.

Hlas lavíruje, SNS sa bráni

Strana Hlas-SD, ktorej predsedom je práve prezident Pellegrini, zatiaľ neoznámila, ako sa k novele postaví. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok uviedol, že síce chápe potrebu zvýšiť príjmy z hazardu, no „bez súhlasu miest a obcí zákon nepodporíme“.

Celá situácia tak ukazuje narastajúce trhliny v koalícii, ktoré prekryla len mediálne atraktívna hádka.

Internet sa baví, verejnosť krúti hlavou

Záznam z relácie sa okamžite začal šíriť na sociálnych sieťach. Vznikli desiatky meme obrázkov a zostrihov, v ktorých si ľudia robia žarty z Dankových výrokov. Pre mnohých je to symbol úpadku politickej kultúry, pre iných len ďalší dôkaz, že slovenská politika sa mení na televíznu zábavu.

Či bola relácia fiaskom, alebo zámerným sebaprezentačným výkonom, ukáže čas. Isté je, že Andrej Danko opäť dokázal ovládnuť mediálny priestor – aj keď spôsobom, ktorý politickú diskusiu posúva do trápnych výšin.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Dva odchody, ktoré cíti celé zdravotníctvo

V priebehu dvoch dní stratilo slovenské zdravotníctvo dvoch lekárov, ktorí pre pacientov znamenali viac než len odbornú pomoc. MUDr. Stanislav Ďureje z Partizánskeho a MUDr. Roman Jablonický z Čadce patrili k tej generácii, ktorá medicínu brala ako poslanie, nie povolanie informuje zoznam.sk.

Lekár, ktorý zostal verný mestu

Správa o úmrtí Stanislava Ďurejeho zasiahla celé Partizánske. Vo veku 84 rokov odišiel muž, ktorý spojil medicínu s verejnou službou – primár chirurgie, zástupca primátora i mestský poslanec.

Narodil sa v roku 1941 v Livine v robotníckej rodine, kde sa o hodnotách nehovorilo – žili sa. Otec Alfons bojoval počas SNP, syn neskôr bojoval o životy pacientov. Napriek skromným podmienkam sa prepracoval až na lekára s atestáciou z chirurgie na Karlovej univerzite v Prahe.

V nemocnici v Partizánskom pôsobil od mladosti a v roku 1976 sa stal jej primárom. Oddelenie pod jeho vedením rástlo, modernizovalo sa a získalo rešpekt. Po roku 1990 vstúpil do verejného života, kde pokračoval v službe mestu.

Primátor Jozef Božik napísal:

„Odišiel človek s veľkým srdcom, odborník, ktorý celý svoj život zasvätil pomoci pacientom, rozvoju našej nemocnice, nášho mesta a regiónu. Ďakujem Ti, Stanko, za všetko, čo si pre nás urobil.“

S manželkou Annou vychovali dve dcéry – Danielu a Janu, ktoré sa stali lekárkami.

Muž, ktorý postavil základy modernej traumatológie

Len deň po tejto správe prišla ďalšia. V Čadci zomrel MUDr. Roman Jablonický, vo veku 78 rokov. Chirurg a traumatológ, ktorý bol primárom 19 rokov, zanechal stovky zachránených životov a množstvo lekárov, ktorých viedol.

Rodák z Horného Dubového vyštudoval Lekársku fakultu UK v Bratislave a po krátkom pôsobení vo Veľkom Krtíši zakotvil v Čadci, kde pôsobil celý život.

V 70. rokoch získal špecializácie z chirurgie, neskôr aj z traumatológie, a v roku 1990 sa stal primárom nového traumatologického oddelenia. Viedol ho do roku 2009. Kolegovia naňho spomínajú ako na prísneho, no spravodlivého odborníka s veľkou dávkou empatie.

Nemocnica Čadca napísala stručne, no úprimne:

„Odišiel ďalší skvelý človek, lekár, primár, na ktorého budeme v nemocnici v dobrom spomínať.“

Odkaz, ktorý pretrvá

Obaja lekári patrili k tým, ktorí si autoritu nevynucovali – jednoducho ju mali. Ich práca a ľudskosť zanechali v nemocniciach aj v ľuďoch hlbokú stopu. Stanislav Ďureje a Roman Jablonický síce odišli, no ich odkaz zostáva – v generáciách lekárov, ktorých formovali, aj v mestách, ktoré pomáhali budovať.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slovensko podľa Michala Šimečku stojí na prahu zmeny. Predseda Progresívneho Slovenska dnes predstavil „Tím zmeny“ – skupinu lídrov, ktorí majú zastrešovať jednotlivé oblasti politiky a pripraviť pôdu pre spoluprácu opozície pred nadchádzajúcimi voľbami.

 Cieľ: stabilná a odborná vláda

Šimečka vo svojom príspevku na Facebooku napísal, že Slovensko potrebuje zmenu – nie divadlo pre bulvár, ale poctivú, systematickú prácu. Práve preto poveril svojich spolupracovníkov, aby začali rokovania s partnermi v opozičných stranách SaS, KDH a Demokratmi o programových prioritách.

„Ľudia si zaslúžia vedieť, kto u nás reprezentuje jednotlivé témy. Iba takto im ukážeme nádej, že po ďalších voľbách ich nečaká chaos a hádky, ale stabilná a odborná vláda,“ uviedol Šimečka.

Tím zmeny: odborníci z rôznych oblastí

Novovytvorený tím tvoria známe osobnosti z politického aj odborného prostredia. Každý z nich bude mať na starosti konkrétnu oblasť, o ktorej bude PS rokovať s partnermi:

• Michal Šimečka – predseda PS, vedie celý Tím zmeny
• Ľudovít Ódor – líder zmeny pre oblasť TRESK
• Ivan Korčok – zahraničná a európska politika
• Zora Jaurová – kultúra a médiá
• Simona Petrík – práca, sociálne veci a rodina
• Ivan Štefunko – hospodárstvo a energetika
• Michal Truban – investície
• Tomáš Valášek – obrana
• Tamara Stohlová – životné prostredie
• Štefan Kišš – financie
• Ján Hargaš – doprava a informatizácia
• Tina Gažovičová – školstvo
• Oskar Dvořák – zdravotníctvo
• Zuzana Števulová – spravodlivosť
• Jaroslav Spišiak – vnútro a polícia
• Peter Horný – pôdohospodárstvo
• Peter Bátor – spravodajské služby

 Dialóg namiesto hádok

Podľa Šimečku bude práca tohto tímu zameraná najmä na spájanie opozície a hľadanie spoločných riešení. Cieľom je vytvoriť odborné základy pre alternatívu k súčasnej vláde Roberta Fica.

„Pôjde o poctivú a mravenčiu politickú prácu,“ zdôraznil líder PS. „Nie o šou, ale o budovanie dôvery, odbornosti a spolupráce.“

 Nádej pre voličov opozície

Šimečka verí, že predstavenie tímu pomôže presvedčiť verejnosť, že opozícia dokáže ponúknuť reálnu alternatívu k chaosu a konfliktom, ktoré podľa neho dnes vládnu v slovenskej politike.

Tím zmeny tak má byť nielen základom volebného programu Progresívneho Slovenska, ale aj signálom, že opozícia sa pripravuje na prevzatie zodpovednosti – s jasnou víziou, odborným zázemím a konkrétnymi menami.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Digitálne euro mení pravidlá hry. Čo čaká Slovensko?

Predstava, že za kávu zaplatíte aj bez bankového účtu či pripojenia na internet, už nie je sci-fi. Európska centrálna banka pripravuje digitálne euro, ktoré má priniesť nový spôsob, ako míňame a uchovávame peniaze. Slovensko sa stane súčasťou tohto experimentu – a ak všetko pôjde podľa plánu, už o pár rokov budeme mať v peňaženke aj „digitálne bankovky“.

Nová éra peňazí

Digitálne euro sa pripravuje už päť rokov a jeho cieľ je jasný – vytvoriť modernú alternatívu k hotovosti. Namiesto kryptomeny či aplikácie pôjde o oficiálnu menu garantovanú centrálnou bankou, ktorá bude fungovať rovnako ako bežné euro.

Rozdiel je v tom, že tieto „digitálne peniaze“ budú uložené priamo v systéme Európskej centrálnej banky, nie v súkromných bankách. To z nich robí najbezpečnejšiu elektronickú formu eura, bez rizika kolapsu komerčnej banky.

Peniaze aj pre tých, ktorí nemajú účet

Jednou z hlavných priorít je dostupnosť. Digitálne euro má byť pre všetkých, aj pre ľudí bez smartfónu či internetového bankovníctva. Národná banka Slovenska vysvetľuje, že súčasťou systému budú špeciálne karty, ktoré si bude možné nabiť hotovosťou – napríklad na pošte.

Tento model má zabrániť tomu, aby niekto zostal „mimo hry“. Ide teda o digitálne riešenie s analógovou dušou – moderné, ale inkluzívne.

Platby bez internetu, rýchlejšie než karta

Najväčšou technologickou novinkou bude možnosť platiť offline. Dve zariadenia – napríklad telefóny či karty – si medzi sebou dokážu previesť digitálne eurá bez internetového pripojenia. Transakcia prebehne okamžite, podobne ako keď si podáte bankovku.

„Digitálne euro nie je kryptomena, ale stabilná hodnota garantovaná centrálnou bankou,“ pripomína NBS. Na rozdiel od bežných aplikácií teda nejde o súkromný produkt, ale o oficiálny nástroj Európskej únie, ktorý má posilniť menovú nezávislosť Európy.

Súkromie, bezpečnosť a bez poplatkov

Digitálne euro má priniesť aj vyššiu úroveň ochrany súkromia. Pri menších offline platbách sa údaje o nákupoch nebudú ukladať, takže štát ani banky neuvidia, čo presne si človek kúpil. Základné používanie bude bez poplatkov a obchodníci budú povinní túto formu platieb akceptovať.

Zavedenie systému sa plánuje testovať okolo roku 2027, pričom plnohodnotné spustenie sa očakáva do roku 2029.

Európska odpoveď na americké platobné giganty

Projekt má aj geopolitický rozmer. V súčasnosti totiž väčšinu digitálnych platieb v Európe sprostredkúvajú neeurópske spoločnosti ako Visa, Mastercard či Apple Pay. Digitálne euro má byť odpoveďou na túto závislosť – európskou alternatívou, ktorú kontroluje samotná eurozóna.

Ak sa projekt podarí, pôjde o najväčšiu zmenu v používaní peňazí za posledné desaťročia. Slovensko tak môže byť pri zrode éry, v ktorej peniaze nebudeme len držať – ale aj bezpečne prenášať kliknutím či priložením zariadenia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Tragédia na Luníku IX: Požiar v Mašličkove pripravil o život dve deti

V pondelkové ráno zasiahla košickú časť Luník IX správa, ktorá zlomila srdce celému Slovensku. Krátko po deviatej hodine vypukol v osade Mašličkovo požiar, ktorý sa v priebehu niekoľkých minút zmenil na ničivý živel. Plamene pohltili niekoľko chatrčí a pripravili o život dve malé deti.

Horiace drevo, krik a bezmocnosť

Oheň sa rozšíril tak rýchlo, že niektorí obyvatelia nestihli zareagovať. Hasiči, záchranári aj policajti dorazili na miesto okamžite, no napriek ich zásahu už pre dve deti nebolo pomoci. Tridsaťšesťročná žena utrpela ťažké popáleniny druhého a tretieho stupňa a musela byť prevezená do nemocnice. V blízkosti našli aj muža v šoku, ktorému poskytli psychologickú pomoc.

Polícia informovala, že na mieste zasahovali všetky zložky integrovaného záchranného systému. „Policajti zabezpečili miesto udalosti a vykonávajú všetky potrebné úkony na objasnenie okolností tejto tragédie,“ uviedla vo svojom vyhlásení.

Vyšetrovanie pokračuje, komunita je v šoku

Z miesta tragédie sa stalo miesto ticha a smútku. Obyvatelia Mašličkova stoja pred spáleniskom, kde ešte včera stáli ich domovy. Vyšetrovatelia zisťujú, čo požiar spôsobilo – či išlo o nešťastnú náhodu alebo nedbanlivosť.

Na Luník IX dorazil aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško, ktorý sa s pozostalými stretol osobne. „Pozostalým vyjadrujeme hlbokú úprimnú sústrasť,“ uviedol jeho úrad s tým, že štát bude situáciu detailne preverovať.

Prosba o rešpekt a ohľaduplnosť

Tragédia, ktorá sa odohrala v jednej z najchudobnejších častí Košíc, opäť otvorila otázku životných podmienok v osadách a bezpečnosti tých najzraniteľnejších. Polícia zároveň vyzvala verejnosť, aby rešpektovala súkromie pozostalých a nezdieľala necitlivé zábery z miesta nešťastia.

Vyšetrovanie pokračuje a jeho výsledky majú objasniť, čo sa v osudné ráno presne stalo. Dnes však v Mašličkove ostalo len ticho – a dve zhasnuté detské životy, ktoré pripomenuli, že tragédia niekedy príde bez varovania.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Aktivisti zablokovali ministerstvo: „Príroda potrebuje pokoj od Tarabu“

Ranný ruch na Námestí Ľudovíta Štúra v Bratislave narušila nezvyčajná scéna. Pred budovou ministerstva životného prostredia si sadla skupina aktivistov z Greenpeace Slovensko a zatarasila hlavný vchod. Ich transparent hlásal jediné: „Dnes zatvorené.“

Protest mal jasný cieľ – upozorniť na kroky ministra Tomáša Tarabu, ktoré podľa nich ohrozujú ochranu prírody.

Ruky uzamknuté v sudoch a odkaz vláde

Aktivisti si priviazali ruky do žltých kovových barelov a posadili sa na zem. V rukách držali nápisy ako „Ruky preč od prírody“ či „Pokoj pre prírodu“. Ich cieľom bolo symbolicky „zastaviť“ rezort, ktorý má podľa nich chrániť, nie ničiť životné prostredie informujú tvnoviny.sk.

„Zanechávajú po sebe spúšť, kamkoľvek sa pozrieme – či ide o národné parky, blokovanie obnoviteľných zdrojov alebo zásahy proti medveďom bez odbornej opory,“ vyhlásila hovorkyňa Greenpeace Miroslava Ábelová.

Podľa nej sa z ministerstva stal úrad, ktorý ignoruje vedcov a namiesto ochrany prírody presadzuje politické záujmy. Aktivisti preto požadujú, aby vláda zastavila opatrenia, ktoré podľa nich ničia biodiverzitu a oslabujú ochranu území.

„Zostaňte s nami!“ – Greenpeace vyzýva na občiansku neposlušnosť

Na sociálnych sieťach organizácia zverejnila aj ostré vyhlásenie:
„Príroda potrebuje aspoň jeden deň pokoj. To, čo predvádza minister Taraba so svojou družinou, prekračuje všetky medze. Zanechávajú po sebe spúšť, či ide o národné parky, masakre medveďov a vlkov alebo nulovú odbornosť. Slovensko je v zahraničí symbolom krajiny, ktorá absolútne zlyháva v ochrane prírody.“

Protest označili za mierovú formu občianskej neposlušnosti. Napriek policajným výzvam aktivisti odmietli odísť a zostali sedieť pred budovou.

Polícia zasiahla, Taraba reaguje

Na miesto dorazili policajné hliadky aj antikonfliktný tím, ktorý sa snažil situáciu vyriešiť bez použitia sily. Úrady vyzvali protestujúcich, aby sa presunuli ďalej od vchodu, no tí zostali pripútaní k sudom.

Minister Tomáš Taraba sa o incidente vyjadril ostro. Na sociálnej sieti napísal, že pred ministerstvom „asi desať ľudí porušuje zákony SR, bráni zamestnancom v práci a obmedzuje ich na slobode“. Aktivistov nazval „ekofanatikmi“, ktorí si podľa neho myslia, že zákony pre nich neplatia.

Trestné oznámenia a pokračujúca blokáda

Minister oznámil, že ministerstvo aj niektorí jeho zamestnanci podajú trestné oznámenia. Napätie sa vystupňovalo, keď sa jeden z vedúcich pracovníkov – šéf sekcie vôd Vladimír Novák – nedostal do budovy a musel ju obchádzať.

Napriek policajným výzvam aktivisti zostali na mieste s odhodlaním pokračovať, kým vláda neprehodnotí svoj postoj k ochrane prírody.

Ich posolstvo bolo jednoduché, no silné: „Ruky preč od prírody.“

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Od januára 2026 sa na slovenských výplatných páskach objavia nové čísla. Minimálna mzda stúpne na 915 eur mesačne, čo automaticky zvýši aj príplatky za prácu počas víkendov, sviatkov či nočných zmien. Pre mnohých zamestnancov vo výrobe, zdravotníctve alebo v službách to znamená desiatky eur navyše bez nutnosti meniť pracovnú zmluvu informuje refresher.sk.

Nový základ: 915 eur mesačne

Základná mzda pri plnom úväzku (40 hodín týždenne) sa od 1. januára 2026 stanoví na 915 eur, čo predstavuje 5,259 eura za hodinu. Tento krok automaticky rozhýbe celý systém príplatkov, pretože ich výška sa počíta práve z minimálnej hodinovej mzdy.

Zvýšenie tak zasiahne všetky odvetvia, kde sa pracuje cez víkendy, v noci alebo počas sviatkov – od obchodov a fabrík až po nemocnice či logistické firmy.

Viac za soboty, nedele aj noci

Práca v sobotu sa po novom ohodnotí najmenej sumou 2,63 eura za hodinu. Ak ide o pravidelnú sobotnú prácu, môže sa zamestnávateľ dohodnúť na nižšej sadzbe – 2,37 eura za hodinu. Osemhodinová sobota tak prinesie približne 21 eur navyše.

Nedeľné zmeny budú ešte výhodnejšie. Pracujúci dostanú minimálne 5,26 eura za hodinu, respektíve 4,73 eura pri dlhodobej práci cez nedele. To znamená, že jedna plná nedeľná zmena prinesie až 42 eur extra.

V noci, medzi 22:00 a 6:00, sa nočný príplatok zvýši na 2,10 eura pri bežnej práci a na 2,63 eura v rizikovom prostredí. Pri dlhodobých nočných zmenách je možné dohodnúť nižšiu sadzbu – 1,84 eura za hodinu.

Sviatky a nadčasy budú drahšie

Zamestnanci, ktorí nastúpia do práce počas štátneho sviatku, majú nárok na 100 % príplatok k bežnej mzde. Dohodári dostanú namiesto toho 5,26 eura za každú odpracovanú hodinu.

Nadčasová práca sa ohodnotí vo výške 25 % z priemerného zárobku, v prípade rizikových povolaní až 35 %. Tu však platí výnimka – zamestnávateľ môže príplatok nahradiť čerpaním voľna.

Dva sviatky v jednom? Dvojitý bonus

Ak sa nedeľa prekrýva so štátnym sviatkom, zamestnanec má nárok na oba príplatky súčasne. Znamená to dvojnásobnú odmenu za rovnaký čas – výnimočnú situáciu, ktorú ocenia najmä pracovníci v nepretržitých prevádzkach.

Ako sa zmeny prejavia v praxi

V porovnaní s rokom 2025 sa zvýšenie príplatkov pohybuje od +0,22 do +0,57 eura na hodinu. Najviac si polepšia tí, ktorí pravidelne pracujú cez víkendy a sviatky – v priemere o niekoľko desiatok eur mesačne.

Pre mnohých pôjde o vítanú úľavu v čase, keď rast cien bývania a potravín znižuje reálnu hodnotu miezd. Zároveň však zamestnávatelia upozorňujú, že vyššie náklady na mzdy môžu v niektorých sektoroch priniesť tlak na ceny služieb.

Od januára 2026 sa teda na Slovensku nebude meniť len minimálna mzda – zmení sa aj spôsob, akým si ľudia budú vážiť prácu mimo bežného pracovného času.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂