Vianoce sú pre dôchodcov už roky spojené nielen so sviatočnou atmosférou, ale aj s očakávaním mimoriadnej dávky, ktorá im uľahčuje zvýšené výdavky. Trinásty dôchodok sa aj v roku 2025 stane realitou – vyplácanie je potvrdené a uskutoční sa v decembri.

Automatická výplata bez žiadostí

Sociálna poisťovňa oznámila, že o príspevok netreba osobitne žiadať. Každý, kto má nárok na niektorý z typov dôchodkov, ho dostane automaticky. Peniaze budú pripočítané k riadnej penzii a prídu v rovnaký deň, ako si seniori zvyknú dostávať svoje mesačné dôchodky.

Oprávnenými sú starobní a predčasní dôchodcovia, invalidní poberatelia (bez ohľadu na mieru invalidity), vdovy a vdovci, siroty aj poberatelia sociálneho dôchodku

Termíny vyplácania v decembri 2025

Trinásty dôchodok sa vyplatí spolu s pravidelnou dávkou podľa presne určeného harmonogramu. Peniaze budú rozosielané medzi 2. a 23. decembrom, vždy v párne dni, ako je na Slovensku zvykom. Ak výplatný termín padne na víkend alebo sviatok, suma príde skôr či hneď po ňom informuje portál peniaze.sk.

Medzi konkrétne dni vyplácania patria napríklad 2., 5., 12. či 23. december – každý poberateľ dostane príspevok podľa svojho osobného dátumu.

Rôzne formy doručenia

Seniori môžu príspevok prijať viacerými spôsobmi: najčastejšie priamo na svoj bankový účet, no poisťovňa umožňuje aj zaslanie na účet manžela či manželky, hotovostnú výplatu, prevzatie zákonným zástupcom alebo hromadnú výplatu v zariadeniach sociálnych služieb (vždy 15. deň v mesiaci).

Koľko si dôchodcovia prilepšia

Výška trinásteho dôchodku sa líši podľa druhu poberanej dávky:

• 667,30 eura pre starobných a predčasných dôchodcov,
• 548,50 eura pre invalidných nad 70 %,
• 301,40 eura pri nižšej miere invalidity,
• 363,20 eura pre vdovy,
• 300,10 eura pre vdovcov,
• 300 eur pre siroty.

Systém je nastavený tak, aby každá skupina dostala bonus primeraný svojej životnej situácii.

Vianočná istota v neistých časoch

V čase, keď sú diskusie o verejných financiách ostré a nepopulárne opatrenia pribúdajú, zostáva trinásty dôchodok signálom, že štát chce seniorom pomôcť zvládnuť náročné obdobie. Pre mnohých bude táto dávka rozhodujúca pri plánovaní vianočného rozpočtu.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slová, ktoré v stredu v Európskom parlamente zazneli z úst predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, nenechali nikoho na pochybách: vojna na Ukrajine bude stáť Európu ešte viac peňazí, ako doteraz.

Doterajšia podpora vo výške takmer 170 miliárd eur podľa nej nestačí, a únia sa musí pripraviť na nové výdavky, ktoré majú Kyjevu pomôcť nielen prežiť, ale aj obnoviť krajinu.

„Európa prispela najviac. A prispievať bude musieť ďalej“

Von der Leyen vo svojom hodnotiacom prejave zdôraznila, že žiadny iný región sveta nepodporil Ukrajinu tak masívne ako Európska únia.

„Treba poskytnúť viac podpory Ukrajine. Nikto neprispel toľko ako Európa. Doteraz sme poskytli takmer 170 miliárd eur vojenskej a finančnej pomoci. A bude treba ešte viac peňazí,“ vyhlásila.

Podľa nej by však náklady nemali niesť výlučne európski daňovníci. Ako riešenie označila využitie zmrazeného ruského majetku. Z týchto zdrojov by sa podľa nej mohli poskytnúť pôžičky, ktoré by Ukrajina splácala až v prípade, že Rusko uhradí reparácie. „Riziko musíme znášať spoločne,“ dodala.

Nový vojenský program a „dronová aliancia“

Šéfka Európskej komisie zároveň ohlásila vznik nového programu s názvom Qualitative Military Edge, ktorý má slúžiť na rozvoj ukrajinskej armády a jej schopností v boji proti Rusku.

„Svojou priemyselnou silou môžeme podporiť Ukrajinu v boji proti dronom. Preto môžem oznámiť, že Európa poskytne 6 miliárd eur ako preddavok z úveru ERA a zároveň vytvorí dronovú alianciu s Ukrajinou,“ uviedla.

To znamená, že Európa má poskytnúť 6 miliárd eur z pripravovaného úverového balíka a zároveň vytvoriť priestor pre spoločný vývoj obranných technológií proti dronom.

Ďalší balík sankcií proti Rusku

Von der Leyen informovala aj o príprave 19. sankčného balíka. Ten má cieliť predovšetkým na ruské fosílne palivá, tzv. „tieňovú flotilu“ a rôzne obchádzanie sankcií prostredníctvom tretích krajín. Podľa nej je potrebné rýchlejšie zatvárať kľučky, ktoré Moskva využíva na financovanie vojny.

Čo to znamená pre Európu?

Odkaz predsedníčky Európskej komisie je jasný: vojenská aj finančná podpora Ukrajiny sa neskončí, ale naopak – ešte sa prehĺbi. Zároveň sa čoraz hlasnejšie otvára otázka, či náklady ponesú najmä európski občania, alebo sa podarí zapojiť aj zmrazený ruský kapitál.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Uniforma má byť symbolom disciplíny, dôstojnosti a služby vlasti. V slovenskej realite sa však stáva predmetom sporov o peniaze, transparentnosť a budúcnosť verejných zákaziek. Ministerstvo obrany totiž oznámilo plán obstarať výstroj pre vojakov a civilných zamestnancov za vyše 88 miliónov eur.

Číslo, ktoré okamžite vzbudilo pochybnosti, sa pri prepočte premieta na viac než 4 300 eur na každú osobu v rezorte.

Kým rezort argumentuje modernizáciou a efektívnosťou, opozícia hovorí o predraženom projekte, ktorý môže v praxi znamenať viac problémov než riešení.

Čo všetko sa skrýva za astronomickou sumou

Podľa zverejnených dokumentov má ísť o štvorročný dynamický nákupný systém, ktorý pokryje kompletnú výstroj od jednoduchých tričiek až po pokrývky hlavy. Objem zákazky predstavuje 88 141 969 eur bez DPH. Ministerstvo tvrdí, že ponuky bude posudzovať výhradne podľa ceny, čím chce garantovať efektívnosť a hospodárnosť.

Tender má byť otvorený pre dodávateľov do 9. októbra a následne bude rezort uzatvárať zmluvy na jednotlivé dodávky počas nasledujúcich 48 mesiacov.

Kritici hovoria o luxuse, ktorý si štát nemôže dovoliť

Poslankyňa Martina Bajo Holečková (SaS) upozorňuje, že suma je neprimeraná. „Nikto nerozporuje to, že vojaci potrebujú nové uniformy. Ale za 110 miliónov? Veď to v priemere vychádza na jedného člena Ozbrojených síl SR vrátane civilných zamestnancov nové oblečenie za 4 320 eur. To budú kde nakupovať? U Gucciho?“ pýta sa s iróniou.

Jej kritika však nekončí len pri cene. Podľa nej je problém aj v samotnej konštrukcii tendra – zákazka nie je rozdelená na menšie časti a dodávatelia nedostanú preddavky. Platby sa budú realizovať až do 30 dní po dodaní tovaru, čo podľa nej výrazne znevýhodňuje malé a stredné podniky.

Malé firmy bez šance?

Holečková pripomína, že práve nedostatok možností pre menšie podniky môže vytvoriť priestor pre netransparentné praktiky.

„A ja sa teda pýtam, ako sa môže malý alebo stredný podnik zapojiť do súťaže za 110 miliónov? Kde zoberie peniaze na materiál? Kde na to zoberie ľudí? Kde na to zoberie vybavenie?“ upozorňuje.

Opozičná poslankyňa zároveň pripomenula skúsenosť z rezortu vnútra, kde minister Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) uzavrel kontrakt na hasičské autá s firmou, ktorú opisuje ako schránkovú.

Výsledok bol podľa nej fiaskom – zo sľúbených 80 áut bolo dodané iba jedno a aj to v nevyhovujúcom stave. „Všetci vidíme, ako to dopadlo. Namiesto 80 áut prišlo jedno a aj to je podľa hasičov v katastrofálnom stave,“ dodala.

Ministerstvo trvá na tom, že všetko je v poriadku

Rezort obrany akúkoľvek pochybnosť odmieta a tvrdí, že celý proces prebieha podľa zákona a štandardných pravidiel verejného obstarávania. Podľa ministerstva ide o efektívny spôsob, ako zabezpečiť priebežné dodávky výstroja, a o krok, ktorý má ozbrojeným silám priniesť stabilitu a moderné vybavenie.

Otázka však zostáva otvorená: je skutočne potrebné minúť viac než 88 miliónov eur na uniformy, alebo ide o ďalší tender, ktorý poslúži len úzkej skupine vyvolených?

🔎 Takto postavený kontrast medzi oficiálnym odôvodnením a kritikou opozície ukazuje, že nejde len o kus látky a šitie – ale o to, komu a ako štátne zákazky v skutočnosti slúžia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na Slovensku sa opäť otvára debata o verejných financiách – tentoraz s oveľa vyššími číslami, než ktokoľvek čakal. Minister financií Ladislav Kamenický v utorok popoludní oznámil tretí balík konsolidačných opatrení, ktorý má priniesť úspory vo výške 2,7 miliardy eur. Zatiaľ čo vláda hovorí o nevyhnutnom kroku, prezident Peter Pellegrini počas pracovnej cesty v Japonsku vyslal jasný signál znepokojenia.

Balík úspor, ktorý má stabilizovať štátne financie

Podľa Kamenického by mala približne polovica z úspor (1,3 miliardy eur) pochádzať z vnútorných výdavkov štátu. Rezorty budú musieť obmedziť nákupy služieb, tovarov či investícií, zrušiť niektoré úrady a vzdať sa plánov na nové vozidlá.

Ďalšiu časť výnosu zabezpečí zvýšenie DPH na vybrané potraviny.

Minister pred médiami zdôraznil, že za balíkom stoja stovky hodín rokovaní a kompromis celej koalície. V úvode si však neodpustil ostrý odkaz – za dnešný stav verejných financií podľa neho nesie zodpovednosť bývalá koalícia, ktorá mala hospodárenie „rozvrátiť“.

Nemilé prekvapenie aj pre prezidenta

Zverejnenie objemu opatrení zaskočilo nielen verejnosť, ale aj prezidenta. Pellegrini priznal, že rozsah balíka ho prekvapil počas oficiálnej návštevy Japonska.

„Ak si dobre pamätám, po minuloročnej konsolidácii vláda tvrdila, že ďalší rok nás bude čakať konsolidácia do jednej miliardy. Potom sa hovorilo o dvoch a dnes už sme takmer pri troch miliardách. Takže niečo nie je dobré,“ odkázal.

Obavy z oslabenia hospodárstva

Prezident upozornil, že vysoký objem úspor môže spomaliť už teraz slabý hospodársky rast. Slovensko má podľa odhadov rásť len o 0,4 % HDP, čo považuje za mimoriadne krehkú úroveň.

„Mám obavu, či opatrenia ešte viac nepribrzdia hospodársky rast, čím by sa Slovensko mohlo nakoniec prepadnúť do recesie. To by bolo veľmi, veľmi nepríjemné,“ vyhlásil.

Pellegrini zároveň vyjadril poľutovanie, že vláda nepristúpila k širšej odbornej diskusii o tak rozsiahlej konsolidácii.

Hoci pozorne sleduje reakcie opozície, zatiaľ podľa neho nezaznel žiadny presvedčivý návrh, kde by sa takmer tri miliardy dali nájsť inak.

Tretia vlna nepopulárnych rozhodnutí

Vládny plán počíta s tým, že od roku 2026 vstúpi do platnosti 22 konkrétnych opatrení. Deficit by mal vďaka nim klesnúť na úroveň 4,2 – 4,3 % HDP. Kamenický tvrdí, že sa pri tvorbe balíka riadili aj požiadavkami Európskej komisie. „Pre mňa je však dôležité, aby sme dlh vyrovnali, a potom stočili nazad,“ dodal.

Slovensko tak stojí pred krízou ťažkých ekonomických rozhodnutí, ako ju pomenoval prezident. Otázkou zostáva, či sa podarí udržať rovnováhu medzi stabilizáciou verejných financií a ochranou hospodárskeho rastu, ktorý je už dnes na hrane stagnácie.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Varšava v stredu vyslala do sveta signál, ktorý nemožno prehliadnuť. Premiér Donald Tusk pred poslancami Sejmu oznámil, že Poľsko spolu s prezidentom Karolom Nawrockým navrhne spustenie konzultácií podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. V čase, keď sa na východných hraniciach aliancie zvyšuje napätie, sa tento krok stal symbolom naliehavej potreby jednoty.

Spoločné rozhodnutie vlády a prezidenta

Tusk vo svojom vystúpení zdôraznil, že k dohode dospeli spoločne s hlavou štátu. „Rozhodnutiu o aktivovaní článku 4 predchádzali moje konzultácie s prezidentom. Je to naše spoločné odporúčanie a spoločné rozhodnutie,“ vyhlásil informujú aktuality.sk.

Článok 4 je zakotvený priamo v zakladajúcom dokumente NATO a hovorí, že ak má členský štát pocit ohrozenia svojej bezpečnosti či územnej celistvosti, má právo zvolať konzultácie všetkých spojencov. Pre Poľsko to podľa Tuska nie je len formálna procedúra, ale začiatok „hlbšej spolupráce na posilnení bezpečnosti nášho neba a našej hranice, ktorá je hranicou NATO“.

„Slová nestačia, potrebujeme činy“

Premiér zároveň zdôraznil, že samotná deklarácia už nestačí. Počas konzultácií bude Varšava od partnerov očakávať konkrétne kroky, ktoré posilnia bezpečnosť krajiny. Podľa Tuska sa Poľsko ocitlo v situácii, ktorá je „neporovnateľne nebezpečnejšia“ než doterajšie incidenty, hoci samotná krajina zatiaľ nie je vo vojne.

„Vo vojne nie je len Ukrajina, Rusko sa rozhodlo vyhlásiť konfrontáciu celému slobodnému svetu,“ upozornil.

Mobilizácia celej aliancie

Tusk otvorene vyhlásil, že Poľsko chce do konzultácií vtiahnuť všetkých – od Washingtonu až po najmenších členov NATO. Mobilizácia spojencov je podľa neho nevyhnutná, ak má aliancia zostať dôveryhodným obrancom svojich hraníc.

Hrozba dezinformácií a chaosu

Popri vojenskej hrozbe premiér upozornil aj na iný front – informačný. Varoval pred hybridnými aktivitami a dezinformačnými kampaňami, ktoré majú v Poľsku vyvolať paniku a rozdeliť spoločnosť. Obrátil sa preto na politické strany, médiá i verejnosť so žiadosťou o zodpovednosť: spoliehať sa na overené fakty a jednotný postup.

„Jednotná komunikácia a jednotné konanie sú kľúčom k účinnej obrane a odstrašeniu,“ konštatoval Tusk.

Tu je vysvetlenie, čo aktivácia článku 4 NATO Poľskom môže znamenať pre Slovensko:

Čo znamená poľský krok pre Slovensko

Hoci návrh na spustenie konzultácií vzišiel z Varšavy, článok 4 sa automaticky týka všetkých členov NATO – teda aj Slovenska. Ak Poľsko oficiálne požiada o konzultácie, Bratislava bude musieť zaujať postoj a pridať sa k diskusii o tom, ako reagovať na rastúce hrozby.

Slovensko sa nachádza v regióne, ktorý je z pohľadu bezpečnosti obzvlášť citlivý. Na našom území už pôsobia vojaci viacerých členských krajín aliancie v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti. Letecké základne v Sliači či Kuchyni by sa v prípade eskalácie mohli stať dôležitými bodmi pre obranné operácie.

Pre vládu Roberta Fica by konzultácie podľa článku 4 znamenali politický test dôveryhodnosti v očiach spojencov. NATO očakáva jednotu, no Bratislava sa v posledných mesiacoch profiluje skôr ako skeptickejší partner pri vojenskej podpore Ukrajiny. Téma bezpečnosti Poľska by tak mohla preveriť, do akej miery je Slovensko pripravené stáť pevne na strane aliancie.

Z praktického hľadiska by sa pre Slovensko mohla otvoriť diskusia aj o posilnení protivzdušnej obrany či zvýšenej prítomnosti spojeneckých jednotiek v regióne. To by znamenalo nielen väčšiu ochranu hraníc, ale aj vyššiu mieru zodpovednosti pri spoločných rozhodnutiach.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ešte pred pár dňami jej meno znelo v spomienkach poslucháčov, dnes už sa o nej hovorí v minulom čase. Eva Kiapešová, rozhlasová redaktorka a dramaturgička, odišla vo veku 73 rokov. Pre mnohých bola neodmysliteľnou súčasťou každodenného éteru – od dopravného spravodajstva po hudobné projekty, ktoré formovali hudobnú pamäť Slovenska.

Smutná správa zo štvrtka

O úmrtí informoval vo štvrtok 4. septembra moderátor STVR Martin Jurčo. „Okrem rozhlasovej práce pripravila v roku 1997 prvý výber piesní Karola Duchoňa s názvom Na srdci mi hraj,“ pripomenul v osobnom odkaze.

Správa okamžite zasiahla Slovenský rozhlas i televíziu a zarmútila generácie poslucháčov.

Srdcom pri Pozor, zákruta!

Najväčšiu časť profesionálneho života venovala Kiapešová dopravnému magazínu Pozor, zákruta!. Relácia, ktorá beží už desaťročia, nebola len súborom hlásení o dopravných obmedzeniach. Pod jej vedením sa stala programom s identitou a dušou – prinášala správy o autách, technológiách aj dejinách dopravy.

Pre mnohých vodičov, cyklistov či chodcov bola práve jej práca symbolom toho, že rozhlas dokáže spájať praktické informácie s atmosférou a nadčasovou hodnotou.

Hudba, ktorá prežila čas

Popri dopravnej publicistike pripravovala aj hudobné relácie a projekty. Najznámejší z nich sa spája s menom Karola Duchoňa. V roku 1997 zostavila výber piesní, ktorý vyšiel pod názvom Na srdci mi hraj. Album sa stal spomienkovým dielom, ktoré sa hráva dodnes a pripomína citlivý dramaturgický rukopis Kiapešovej.

Jej prístup k hudbe ocenili kolegovia aj poslucháči – vedela spájať tradíciu slovenskej scény s požiadavkami novej doby a prinášala do vysielania nadčasový balans medzi nostalgiou a aktuálnosťou.

Odišla osobnosť, zostali spomienky

Pre kolegov nebola len redaktorkou. Vnímali ju ako priateľku, ktorá dokázala povzbudiť a motivovať. Poslucháči si ju spájajú s hlasom, ktorý sprevádzal ich cesty do práce či večerné počúvanie hudobných programov. Jej odchod znamená stratu nielen pre rozhlas, ale aj pre celé generácie, ktoré vyrastali s jej reláciami.

Posledná rozlúčka v Poprade

S Evou Kiapešovou sa verejnosť rozlúči v stredu 10. septembra o 14.00 h v Dome smútku vo Veľkej v Poprade. Tam sa stretnú rodina, priatelia, kolegovia aj poslucháči, aby vzdali úctu žene, ktorá zasvätila život rozhlasovému éteru.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Noc, ktorá sa pre niektorých končila obyčajnou cestou domov, sa medzi Novými Zámkami a Šaľou zmenila na drámu so smrteľnými následkami. Na križovatke sa čelne zrazili dve osobné autá – Volkswagen Golf a Suzuki SX4 s prívesným vozíkom.

Vozidlá zostali po náraze zničené, trosky sa rozleteli po ceste aj do poľa. Najhoršie následky však niesla iba dvadsaťročná spolujazdkyňa z Golfu, ktorá po prevoze do nemocnice zraneniam podľahla.

Čelný stret na križovatke

Podľa doterajších zistení polícia predpokladá, že vodič Volkswagenu nerešpektoval značku STOP a vošiel na hlavnú cestu v momente, keď po nej prechádzalo Suzuki.

Nasledoval prudký náraz, ktorý odhodil Suzuki do poľa a korbu prívesného vozíka na opačnú stranu vozovky. Samotný Volkswagen skončil prevrátený pri krajnici.

Scéna, ktorú zadokumentovali policajti a zdieľali aj na sociálnych sieťach, pôsobí ako obraz zničujúcej sily čelnej kolízie – vozidlá boli rozmetané, cesty posiate troskami.

Mladá žena zomrela v nemocnici

Najtragickejšie následky utrpela 20-ročná spolujazdkyňa sediaca vo Volkswagene. Lekári bojovali o jej život, no zranenia boli také vážne, že im napokon podľahla. Vodič Suzuki vyviazol iba s ľahšími zraneniami.

Polícia preveruje okolnosti

Vyšetrovateľ sa teraz snaží určiť presné príčiny nehody a mieru zavinenia jednotlivých vodičov. Ako potvrdila polícia, dychové skúšky u šoférov boli negatívne, teraz bude nasledovať znalecké dokazovanie a analýza technického stavu oboch áut.

„Vyšetrovanie tejto tragickej udalosti pokračuje, cieľom je zistiť všetky okolnosti, ktoré k nej viedli,“ uviedli policajti.

Ďalšia bolestná pripomienka rizík

Čelná zrážka pri Nových Zámkoch je ďalšou smutnou pripomienkou, aké následky môže mať jediný moment nepozornosti alebo podcenenia pravidiel cestnej premávky. Život mladej ženy sa skončil náhle, a to na mieste, kde mali hrať prím len značky a pravidlá.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Slováci sa musia pripraviť na najtvrdšie šetrenie posledných rokov. Minister financií Ladislav Kamenický predstavil konsolidačný balík v hodnote 2,7 miliardy eur, ktorý sa má naplno prejaviť v roku 2026.

Vláda tvrdí, že ide o nevyhnutný krok na zníženie verejného dlhu. Opozícia však bije na poplach – podľa nej balík dopadne predovšetkým na pracujúcich a ohrozí hospodársky rast.

Sladkosti drahšie, dôchodky zmrazené

Balík obsahuje 22 opatrení. Najviditeľnejšou zmenou bude zvýšenie DPH na potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli z 19 na 23 percent. Zdražie tak čokoláda, sušienky, sladené nápoje, chipsy či zmrzlina. Štát od toho očakáva 91 miliónov eur navyše.

Ďalšia zmena sa dotkne seniorov. Trináste dôchodky zostanú zmrazené na úrovni 667,3 eura až do roku 2028, bez akejkoľvek valorizácie. Úspora pre rozpočet predstavuje 34 miliónov.

Aj nezamestnaní pocítia zmenu. Prvé tri mesiace zostane dávka na úrovni 50 percent z hrubej mzdy, od štvrtého mesiaca sa však začne krátiť – až kým neklesne na 20 percent.

Štát utiahne opasky aj úradníkom

Ministerstvo financií ráta s výraznými úsporami v štátnej správe. Platy úradníkov sa nezvýšia, výnimku dostanú len učitelia a zdravotníci. Vláda počíta so zlučovaním úradov, stopkou na nákup áut a škrtaním nepotrebných výdavkov.

Živnostníci prídu o doterajšie ročné odvodové prázdniny – po novom budú platiť odvody už po šiestich mesiacoch. Sprísnia sa aj kontroly proti tzv. „vynúteným živnostiam“. Ministerstvo chce zároveň zvýšiť minimálne odvody pre SZČO o 20 percent a zdravotný odvod pre všetkých zamestnancov aj živnostníkov o jeden percentuálny bod.

Vyššie dane a menej voľných dní

Významnú časť balíka zabezpečia dane. Zvyšuje sa daň z príjmov pre vysokopríjmové skupiny – sadzby pôjdu na 25, 30 a 35 percent. Ústavní činitelia a poslanci budú platiť ešte viac, až 45 percent.

Silný zásah príde aj v oblasti sviatkov. Zruší sa Deň boja za slobodu a demokraciu (17. november), trvalo vypadne aj 1. september. Na rok 2026 nebude voľno ani na Troch kráľov a počas 8. mája. Podľa vlády to prinesie 230 miliónov eur.

Nové poplatky, hazard aj digitálna daň

Opatrenia sa dotknú aj podnikateľského prostredia. Štát plánuje vyššie dane z hazardu a nové poplatky pri vkladoch do hier. Zvažuje sa aj digitálna daň či vyššie zdanenie obchodných reťazcov. Minister Kamenický spomenul, že hľadá model podobný poľskému, ktorý by nebol v rozpore s pravidlami Európskej komisie.

Zavádza sa aj povinnosť QR platieb v obchodoch, ktorá má priniesť 14 miliónov eur. Firmy budú musieť platiť daňové licencie aj pri príjmoch nad 5 miliónov eur.

Opozícia: útok na pracujúcich

Proti balíku sa ostro postavila opozícia. Šéf Progresívneho Slovenska Michal Šimečka ho označil za „frontálny útok na pracujúcich ľudí“. Podľa neho konsolidácia prinesie Ficovu chudobu a môže spôsobiť kolaps ekonomického rastu. Vyčíta vláde, že predchádzajúce zvýšenie DPH a zavedenie transakčnej dane už prispeli k rastu cien a k poklesu aktivity v hospodárstve.

Podobne kritický bol aj poslanec Marián Viskupič zo SaS. Tvrdí, že vláda opakovane klamala, keď sľubovala, že DPH nezvýši. „Zase to bude len o tom, že platia ľudia a firmy,“ odkázal. Po predstavení balíka dokonca vyzval ministra Kamenického, aby odstúpil.

Viskupič ocenil len jeden prvok – zrušenie zákazu predaja počas sviatkov. To však podľa neho nezmaže negatívny efekt zrušenia troch dní pracovného pokoja.

Koalícia chce rýchly postup

Vládna koalícia plánuje balík presadiť v skrátenom legislatívnom konaní. Do parlamentu by sa mal dostať už v priebehu septembra. Minister Kamenický zároveň pripustil, že niektoré opatrenia sa spustia až neskôr, napríklad nová daň pre potravinové reťazce by mohla začať fungovať až v roku 2027.

Otázka: stabilizácia alebo riziko?

Kamenický argumentuje, že bez konsolidácie by Slovensko čelilo rastúcim nákladom na obsluhu dlhu, čo by znamenalo drahšie hypotéky aj menej peňazí na zdravotníctvo či sociálne dávky. Opozícia to však vidí inak – podľa nej vláda prenáša bremeno šetrenia na plecia bežných ľudí.

Rok 2026 tak môže byť pre Slovensko skúškou trpezlivosti: dokáže krajina prijať tvrdé opatrenia v mene budúcej stability, alebo sa konsolidácia stane zdrojom ďalšej politickej búrky?

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Pri príležitosti Dňa Ústavy si spisovateľ Jozef Banáš prevzal z rúk premiéra Roberta Fica štátne ocenenie Alexandra Dubčeka.

K vyznamenaniu sa viaže aj štedrá finančná odmena – približne 38-tisíc eur. To, čo malo byť poctou za literárny prínos, sa však stalo spúšťačom rozdelenej diskusie, ktorá sa rýchlo presunula na sociálne siete.

Kritika z politického prostredia

Speváčka a herečka Dorota Nvotová, ktorá sa v poslednom období angažuje aj v politike cez stranu Demokrati, reagovala na udelenie ceny s neskrývaným hnevom.

Na Facebooku napísala, že ide o „eštebácky dôchodok“ a dodala, že podľa nej je nevyhnutná „hlboká orba“. Tento pojem dlhodobo používa jej strana ako symbol systémovej očisty krajiny od korupcie, oligarchických väzieb a proruských tendencií.

Juraj Šeliga, podpredseda Demokratov, následne pripomenul, že „hlboká orba“ má predstavovať spravodlivé a zákonné vyrovnanie sa s mafiánskymi a korupčnými štruktúrami, pričom cieľom je posilnenie právneho štátu a obrana proti autoritárstvu.

Banáš vracia úder

Samotný laureát nenechal kritiku bez odozvy. Na sociálnych sieťach adresoval svojim odporcom tvrdé slová. Podľa neho sa mu neustále vyčíta, že prijal cenu nesúcu meno komunistického funkcionára a že ju prevzal priamo od Roberta Fica.

Banáš reagoval, že podobné útoky počúva už 35 rokov a vždy prichádzajú od ľudí, ktorí „v živote nič nedokázali, iba vedia pľuť a urážať“.

Spisovateľ zároveň pripomenul, že ho kritici označujú za eštebáka či konšpirátora, ale dodnes sa podľa jeho slov nenašiel nik, koho by mal udať píše koktejl.azet.sk

Cena, ktorá rozdeľuje

Štátna cena Alexandra Dubčeka sa udeľuje za výrazný kultúrny a spoločenský prínos. Banáš ju získal za svoju dlhoročnú literárnu tvorbu a jej spoločenský presah.

Finančná odmena je viazaná na 25-násobok priemernej mzdy, čo momentálne predstavuje približne 38-tisíc eur.

Práve táto suma vyvolala pobúrenie u časti verejnosti, najmä v čase, keď sa v krajine diskutuje o hospodárskej situácii a šetrení vo verejných financiách.

Kultúrna pocta alebo politický odkaz?

Udelenie ocenenia tak otvorilo širšiu otázku: je štátna cena apolitickou poctou za celoživotnú prácu, alebo sa jej udelením vysiela aj politický signál? Fakt, že ju Banáš prevzal priamo z rúk Roberta Fica, kritici považujú za súčasť mocenskej symboliky.

Pre priaznivcov spisovateľa je to však prirodzené ocenenie jeho diela, ktoré sa nezmazateľne zapísalo do slovenskej literatúry.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Ráno, ktoré sa malo pre desiatky cestujúcich niesť v rutinnom duchu, sa zmenilo na dramatickú udalosť s tragickými následkami. Na rovnom úseku cesty I/16 sa v pondelok pri obci Drienovec čelne zrazili linkový autobus a kamión. O život prišiel vodič autobusu Igor, 63-ročný muž, ktorého cestujúci poznali ako spoľahlivého šoféra. Ďalších 33 ľudí utrpelo zranenia, niektorí ťažké.

Trestné stíhanie: podozrenie z ohrozenia a ublíženia na zdraví

Polícia už vo veci koná. Vyšetrovateľ z okresu Košice-okolie začal trestné stíhanie pre podozrenie zo všeobecného ohrozenia a ublíženia na zdraví.

O prípade informovala hovorkyňa krajského policajného riaditeľstva Lenka Ivanová. Podľa jej slov je nevyhnutné preveriť každý detail a zapojiť znalcov z viacerých odvetví.

Vodič kamióna hovorí o defekte

Krátko po nehode vypovedal 37-ročný vodič kamióna, že jeho vozidlo dostalo defekt a následne prešlo do protismeru.

Či bol skutočne príčinou pneumatiky, zlý technický stav alebo iné okolnosti, má potvrdiť až znalecké skúmanie. Dychová skúška aj test na drogy boli u vodiča negatívne, no polícia mu na mieste odobrala vodičský preukaz.

Autobus, ktorý smeroval z Turne nad Bodvou do Drienovca, mal v čase nehody 32 cestujúcich. Osudným sa stal moment, keď sa kamión vychýlil zo svojho pruhu a došlo k ničivej zrážke.

Pitva má priniesť ďalšie odpovede

Kým kamionista je už mimo bezprostredného ohrozenia, u vodiča autobusu sa budú zisťovať ďalšie okolnosti až pri súdnej pitve.

Polícia avizuje, že skúmané budú aj technické parametre oboch vozidiel – autobus aj kamión boli zaistené na expertízu.

Výzva k ohľaduplnosti

Košická polícia zároveň sprostredkovala apel Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura. Zdravotníci upozorňujú, že pre rodiny zranených, pozostalých a dokonca aj vodiča kamióna je celá situácia mimoriadne traumatická. Zdieľanie necitlivých fotografií či osobných detailov môže ich bolesť len prehĺbiť.

Aktivovaný traumatologický plán

Nehoda spustila v košickej nemocnici aj špeciálny traumatologický plán, keďže naraz bolo potrebné postarať sa o desiatky zranených. Pacienti boli hospitalizovaní s rôzne vážnymi zraneniami, od ľahkých až po život ohrozujúce.

Tragédia pri Drienovci tak otvára ďalšiu bolestivú kapitolu v cestnej bezpečnosti na Slovensku.

Vyšetrovanie bude trvať mesiace a až jeho výsledky ukážu, či za zrážkou stála technická porucha, ľudský faktor alebo ich kombinácia.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Na horizonte európskej automobilovej politiky sa črtá rok 2035 – dátum, keď by mali z ulíc zmiznúť nové vozidlá so spaľovacími motormi. Pre časť politikov aj priemyslu ide o historický krok v boji proti klimatickej kríze, no v Nemecku rastie odpor.

V krajine, kde je automobilová výroba jedným zo základných pilierov hospodárstva, znie tento plán ako hrozba pre budúcnosť státisícov pracovných miest.

Bavorsko proti Bruselu

Šéf bavorskej Kresťanskosociálnej únie a tamojší premiér Markus Söder zdvihol varovný prst. Podľa neho spaľovací motor ešte zďaleka nepatrí do minulosti.

Opiera sa pritom o nové technológie a syntetické palivá, ktoré by podľa neho mohli udržať tento typ pohonu pri živote. Zákaz plánovaný na rok 2035 opisuje ako krok, ktorý môže otrasieť základmi nemeckej ekonomiky a priniesť masívne straty v zamestnanosti.

Automobilky pod tlakom

Obavy politikov majú pevné pozadie. Nemecké automobilky čelia súčasne viacerým tlakom – predaj nových vozidiel stagnuje, konkurencia z Číny naberá na sile a prechod k elektromobilite je drahší a komplikovanejší, než sa očakávalo. Situáciu ešte zhoršujú obchodné spory so Spojenými štátmi.

Na tieto problémy reagoval aj spolkový kancelár Friedrich Merz. Ohlásil samit s výrobcami áut a ich dodávateľmi, kde chce diskutovať o smerovaní celého odvetvia. Podľa neho je nutné nájsť rovnováhu medzi ekologickými ambíciami a ochranou nemeckého hospodárstva.

Priemysel sa nechce vzdať flexibility

Výkonný riaditeľ skupiny Volkswagen Oliver Blume pripomenul, že pri pohonných systémoch treba zachovať určitú mieru flexibility.

Podľa neho má elektromobilita jasnú budúcnosť, no súčasne by sa nemali ignorovať alternatívne technológie. Inými slovami – cesta k bezemisnej doprave nemusí mať len jednu podobu.

Brusel pripravuje ďalší krok

Kým z Berlína prichádzajú hlasy na zmiernenie prísnych termínov, Európska únia uvažuje nad ešte radikálnejším obmedzením. Podľa informácií z viacerých zdrojov Komisia pripravuje zákaz nákupu áut so spaľovacím motorom pre autopožičovne už od roku 2030 – teda o päť rokov skôr, než je plánovaný všeobecný zákaz predaja.

Takéto opatrenie by zasiahlo nielen požičovne, ale aj veľké firemné flotily, čo predstavuje až 60 percent celého trhu s novými vozidlami.

Pre automobilky by to znamenalo ešte rýchlejší tlak na zmenu výroby a prispôsobenie sa novým emisným pravidlám.

Neistá budúcnosť nemeckého gigantu

Debata o budúcnosti spaľovacích motorov sa tak stáva symbolom širšieho konfliktu: ako nájsť rovnováhu medzi ekologickou politikou EÚ a hospodárskou realitou v krajinách, ktoré na automobilovom priemysle stoja.

Pre Nemecko je táto otázka existenčná – ak sa odvetvie nedokáže adaptovať, dôsledky môžu mať ďalekosiahly dosah na celú ekonomiku.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Septembrový začiatok školského roka neprináša zmeny len pre deti. Rodičia naprieč Slovenskom sa musia pripraviť na nové pravidlá a vyššie poplatky za školské družiny. Suma, ktorú budú mesačne odvádzať, sa totiž líši nielen podľa mesta, ale dokonca aj medzi mestskými časťami jednej metropoly.

A k tomu pribudli prísne pokuty pre tých, ktorí prídu po dieťa čo i len o pár minút neskôr.

Obraz, ktorý sa vynára, je neraz paradoxný – v niektorých prípadoch sa mesačný príspevok za ŠKD môže vyšplhať vyššie než školné v súkromnej škôlke píše stránka peniaze.sk.

Ako funguje školský klub detí

Školský klub detí je pokračovaním školského dňa, kde sa deti venujú záujmovým a oddychovým aktivitám. Kapacita je obmedzená: do jedného oddelenia sa zmestí najviac 26 žiakov, pri deťoch so zdravotným alebo sociálnym znevýhodnením je počet ešte nižší.

Poplatok sa oficiálne nazýva „príspevok na čiastočnú úhradu nákladov“. O jeho výške rozhodujú mestá a obce prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení (VZN). Tie si rodičia môžu dohľadať na webových stránkach samospráv – obsahujú presnú sumu, ako aj podmienky pre rôzne úľavy či odpustenia.

Kedy sa dá platiť menej

Nie všetky rodiny musia platiť plnú sumu. Úplné odpustenie poplatku majú domácnosti v hmotnej núdzi, ak si oň oficiálne požiadajú.

Viaceré mestá zároveň poskytujú zľavy v prípade, že do družiny chodia viacerí súrodenci, alebo ak má dieťa dlhodobú absenciu z dôvodu choroby. V niektorých mestách sa prihliada aj na nízky príjem domácnosti – obvykle vo výške životného minima.

Sankcie za neskoré vyzdvihnutie

Aj keď samotný školský zákon o pokutách nehovorí, dáva mestám právomoc nastaviť ich vo svojich VZN. A tie túto možnosť využívajú.

• Záhorská Bystrica a Jarovce si účtujú 10 eur za každú začatú polhodinu po skončení prevádzky,
• Rusovce dokonca až 15 eur za polhodinu.

Rodičia preto musia sledovať nielen výšku mesačného príspevku, ale aj presný koniec prevádzky.

Bratislava: Rozdiely aj viac než 20 eur

Najväčšie cenové rozdiely sú viditeľné v hlavnom meste. Mestské časti si nastavili vlastné tarify – rozdiel medzi nimi môže predstavovať viac než 20 eur mesačne.

• Staré Mesto: 40 €, za druhé dieťa 28 €, tretie dieťa len 20 €
• Ružinov: 45 €
• Nové Mesto: 38 €, tretie a ďalšie dieťa 25 €, pri nízkom príjme zníženie až o polovicu
• Karlova Ves: 35 €, druhé dieťa 17,50 €, tretie úplne zadarmo
• Petržalka: 40 €, druhé a ďalšie dieťa 20 €, zľavy pre samoživiteľov či náhradnú starostlivosť
• Dúbravka: 50 €
• Rača: 44 €, tretie a ďalšie dieťa bez poplatku
• Podunajské Biskupice a Vrakuňa: základ 30–40 €, ďalší súrodenci 20 €
• Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce, Lamač: základ 45–50 €
• Vajnory: príspevok vo výške 29 % zo životného minima, momentálne 37,62 €

Niektoré časti ponúkajú aj špeciálne zvýhodnenia – napríklad Záhorská Bystrica má poplatok len 10 € pre rodičov, ktorí pracujú priamo na škole alebo miestnom úrade.

Mimo Bratislavy je lacnejšie, ale nie všade

Vo väčšine slovenských miest sú poplatky nižšie:

• Košice, Žilina, Banská Bystrica, Trnava: okolo 20 €
• Prešov: 20 % zo životného minima, teda 25 €
• Nitra: 30 €
• Trenčín: 21 €, za druhé dieťa 14 €
• Martin: 22 €

Aj tu však platí, že rodiny v hmotnej núdzi sú od platieb oslobodené a pri viacerých súrodencoch bývajú výrazné zľavy.

Čo si musia rodičia všímať

Nový školský rok ukazuje, že poplatky za družiny sa stávajú rastúcou finančnou položkou pre rodiny s deťmi. Odborníci preto radia:

• vždy si preštudujte aktuálne VZN vo svojej obci,
• sledujte prevádzkový čas družiny, aby vás neskorý príchod nestál desiatky eur,
• pri viacerých deťoch si uplatnite zľavu,
• a nezabudnite podávať žiadosti o zníženie poplatku včas – bez nich vám samospráva nič neodpustí.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Predstavte si Veľkonočný pondelok bez polievačiek, rodinných stretnutí či oddychu. Namiesto toho cesta do práce a bežný pracovný deň.

Diskusia o tom, že Slováci by mohli prísť o ďalší deň pracovného pokoja, už nie je iba hypotetická – v centre pozornosti je práve Veľkonočný pondelok.

Sviatok pod drobnohľadom

Podľa informácií, ktoré prenikli z rokovaní o konsolidačných opatreniach, vláda zvažuje, že už od budúceho roka nebude Veľkonočný pondelok dňom pracovného pokoja. Znamenalo by to, že pracujúci by museli nastúpiť do práce bez nároku na sviatočné príplatky.

Oficiálny plán zatiaľ predstavený nebol, no téma sa stala jedným z najdiskutovanejších návrhov posledných dní.

Nie je v ohrození len Veľká noc

Debata o redukcii počtu sviatkov sa vedie už mesiace. Premiér aj minister financií naznačujú, že ide o nevyhnutnú súčasť reformy, ktorá má ušetriť stámilióny eur.

Opozičné Progresívne Slovensko upozornilo, že v hre je až štvornásobok – okrem Veľkej noci sa spomína aj Sviatok práce (1. mája), Deň víťazstva nad fašizmom (8. mája), výročie SNP (29. augusta) či 17. november.

Práve 17. november by podľa niektorých návrhov zostal štátnym sviatkom, no bez nároku na voľno.

Zmluva s Vatikánom chráni iba niektoré dni

Cirkevné sviatky, ako napríklad Traja králi (6. januára), sú pod ochranou medzinárodnej dohody so Svätou stolicou. Teoreticky by sa však dali zrušiť tiež – ak by k tomu bola vôľa na oboch stranách.

Z praktických dôvodov sa preto najčastejšie hovorí práve o Veľkonočnom pondelku, ktorý je pre mnohých symbolom tradície, ale právne nie je chránený tak pevne ako iné dni.

Finančný argument verzus kultúrna identita

Vláda už v minulosti zrušila voľný deň počas Dňa Ústavy SR (1. septembra). Podobný krok by podľa rezortu financií priniesol až 130 miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu. Odborníci však varujú, že takéto rozhodnutia zasahujú nielen ekonomiku, ale aj identitu a kultúrne zvyklosti krajiny.

Obavy zaznievajú od zamestnancov, odborárov aj cirkevných predstaviteľov, podľa ktorých by strata ďalšieho voľného dňa znamenala oslabenie spoločenských tradícií.

Čakanie na verdikt

Hoci vláda zatiaľ neurobila oficiálne rozhodnutie, čím bližšie je termín predstavenia konsolidačného balíka, tým silnejšie rastie napätie v spoločnosti. Pre jedných ide o nevyhnutný krok na stabilizáciu verejných financií, pre iných o zásah do tradícií, ktoré formovali generácie Slovákov.

Odpoveď na otázku, či sa budúci rok budú ľudia na Veľkonočný pondelok chystať do práce alebo na tradičné oblievačky, tak zostáva zatiaľ otvorená.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

V čase, keď sa slovenská politická scéna zmieta v krízach a ľudia čoraz častejšie hľadajú nové autority, začali sa objavovať špekulácie o možnom návrate bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Mnohí ju videli ako stabilizačný prvok, ktorý by mohol vniesť pokoj do rozdelenej spoločnosti. Ona sama však tieto očakávania ráznym spôsobom utnula.

Vyjadrenie priamo od Čaputovej

Na sociálnych sieťach zverejnila status, v ktorom sa rozhodla otvorene reagovať na dohady o svojej budúcnosti.

Poďakovala ľuďom za prejavenú dôveru, no zároveň jednoznačne odmietla úvahy o návrate do politiky.

Jej slová zneli jasne:

**„Dopočula som sa, že vraj zvažujem návrat do politiky alebo nejaké iné angažovanie sa vo voľbách.

Vážim si dôveru ľudí, ktorí by si to želali. Vnímam aj obavy tých, ktorí si to neprajú. Najjednoduchšie však bude zopakovať, ako je to v skutočnosti.

Z politiky som odišla, neplánujem sa do nej vrátiť a ani sa v nej angažovať. Snažím sa byť užitočná pre spoločnosť iným spôsobom, pracovať na zvýšení súdržnosti Slovenska. Silnejšia, odolnejšia a menej rozhádaná spoločnosť je totiž najlepším predpokladom jej dobrého fungovania.“**

Ľudia ju chcú späť, ona má inú cestu

Jej jasné odmietnutie prišlo v čase, keď rastie verejný tlak na návrat známych tvárí do aktívnej politiky. Čaputová si však vybrala inú cestu.

Nechce obsadzovať žiadnu verejnú funkciu, nemá ambíciu kandidovať vo voľbách. Sústrediť sa plánuje na projekty, ktoré budú spájať spoločnosť a zvyšovať jej odolnosť voči konfliktom.

Symbol pokoja mimo politického kolotoča

Slová bývalej prezidentky sú tak jasným odkazom, že svoju úlohu v politike považuje za uzavretú kapitolu. Aj keď zostáva verejne aktívna, svoj príspevok vidí v práci mimo politických štruktúr. Pre časť verejnosti je to sklamanie, pre iných zasa potvrdenie jej autenticity a dôslednosti.

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂