Sedím tu už 20 minút a pozerám sa do telefónu s pomyslením nato, či mám stlačiť poslať hlúpu správu s textom „ahoj“ lebo sa strašne bojím. Ale predsa som len našla odvahu a smsku som ti poslala a ty si odpísal. Odpísal si tak trikrát a to bolo všetko.
Teraz sa cítim tak, že som ti nikdy nemala poslať správu. Nemôžem na teba prestať zabudnúť a vôbec ťa nezaujímam toľko, aby si mi poslal správu. Ale neboj sa, pochopila som tvoj odkaz. Je naozaj čas prestať myslieť na človeka, ktorý nejaví žiadny záujem, ktorý nechce byť v mojom živote. Skončila som. Vyhral si.
Mám dosť toho, aby som si hovorila, že sa o mňa musíš starať ale aj tak sa o mňa nestaráš. Už sa nechcem o tom presviedčať, že je tam nejaká iskra alebo ten vzťah trochu treba popohnať. Dovoľujem svoju srdcu aby bolo zachádzané ľuďmi, ktorí to vôbec nechcú a ja sa im chcem veľmi rada vtlačiť do ich životov.
Nehovorím, že je to tvoja vina to nie je zas celá pravda. Je to moja vina. Všetko je to moja vina, že sa hlúpo snažím z ničoho vytvoriť niečo. Chcem aby tu bola chémia, chcem aby tu medzi nami bolo nejaké spojenie, ktoré nás chce presvedčiť o tom, že si my dvaja súdený. Veľmi som sa snažila a teraz si to uvedomujem.
Nechceš tu byť súčasťou môjho života, zapamätať si ma, pozrieť sa sem tam do telefónu a očakávať moju správu pre Teba. Je čas si uvedomiť, že teraz je čas prestať a prijať tu nepríjemnú pravdu. Teraz som si uvedomila, že sme si svoju srandu užili, že je to tak všetko. Ty si nechcel viac ako ja. Chcela som len veriť, že chceš so mnou raňajkovať, nechcela si sa prechádzať so mnou za ruku. Nechcel si nič z toho a ja som sa tak snažila vytvoriť si ten obrázok v hlave, pretože som Ťa veľmi chcela, aj keď si Ty nemal vôbec žiadnu snahu. Preniesol si sa cez mňa a už sa to nedá ďalej. Tak ako ťa veľmi chcem Ťa opúšťam. Už nie je ďalšia sms alebo správa na facebook, snapchaty, absolútne nič. Budeš navždy v mojom srdci ale nie v mojej hlave.
