sobota, 25 júla, 2026

Už nedovolím ľuďom, aby ma zraňovali

 

Skončila som. Skončila som s tým, že ma ľudia bez výčitiek zraňujú. Už viac nebudem ignorovať svoje emócie a riešiť problémy ostatných. Skončila som s tým, že som prehnane milé dievča.

Už sa nebudem snažiť robiť iným radosť na úkor svojho zdravia.

Celý svoj život som tá milá. Tá, ktorá by neublížila ani muche. Tá, ktorá upiekla koláčiky pre ľudí, ktorým nezáleží na tom, ako dlho som ich piekla a zdobila.

Vždy som bola tá, ktorá sa príliš starala o ľudí, ktorým to bolo jedno. Vždy som bola tá, ktorá dávala, dávala, dávala a oni len brali, brali a brali.

Som z toho unavená.

pexels.com

Som unavená z toľkej starostlivosti. Som unavená z toho, že som milá k ľuďom, ktorí neurobili nič preto, aby si zaslúžili moju lásku. Som unavená z toho, že milujem ľudí, ktorí ma nemilujú späť. Som unavená z toho, že dávam ľuďom príležitosti a oni ich hodia do koša.

Som unavená z toho, že som neustále milá, že žiarim príliš silno, usmievam sa príliš doširoka a smejem sa príliš nahlas pri ľuďoch, ktorí si to nezaslúžia počuť.

Kamarátstvo nie je hlúpa hra. Vzťahy nemožno brať na ľahkú váhu. Tak prečo tu sedím a stále sa starám? Prečo tu sedím a chcem byť milá k ľuďom, ktorí ma ničia? Prečo sa stále chcem usmievať a prečo chcem, aby ma všetci mali radi tiež?

Je to, akoby bol môj mozog naprogramovaný. Stále chcem niekoho potešiť. Chcem, aby ma všetci milovali, aby ma videli v určitom svetle, ako dobrú a milú osobu. Chcem, aby ma všetci zbožňovali.

Ale čo ak viac nebudem milá?

Čo ak chcem byť sama sebou?

Nechcem, aby ma viac ničili. Nechcem, aby ma viac zraňovali. Nechcem si viac dovoliť stáť bokom, zatiaľ čo iní sú stredobodom pozornosti. Neustále dostávam rany.

A aj tak sa stále usmievam. Stále hovorím prosím a ďakujem. Stále dávam.

pexels.com

A oni stále berú. Rozoberajú ma  na kúsky bez jedinej výčitky. Ničia ma, kým sa nezlomím. Dostávam rany. Hádžu na mňa a kamene a ja im to dovolím. Dovolím im otvoriť moje zranenia. Len tak sedím a dovolím im to.

Možno to však nie je ich chyba. Možno nie je ich chyba, že ma zraňujú slovami, krikom a plačom. Celý svoj život som im to dovolila. Usmiala som sa a nechala to tak. Nikdy som im nepovedala, aby prestali. Nikdy som nepovedala, aby skončili.

Až doteraz.

 

Zaujal Vás článok, ktorý ste práve čítali? Budeme radi, ak ho podporíte lajkom, zdieľaním alebo komentárom. Ďakujeme 🙂

Najnovšie

Prečítaj si aj

Romana
Romana
Volám sa Romana a som redaktorkou pre portál Mysmezeny.sk Medzi moje obľúbené témy patrí história, vzťahy a náboženstvo 🙏

Učiteľka, ktorá skončila so školstvom odkazuje rodičom: ,,Vynadať učiteľom za zlý prospech vašej ratolesti by nemalo byť normálne!“

Každý učiteľ sa určite mnohokrát stretol s rozmaznanými a nevychovanými deťmi. Je to vina rodičov alebo učiteľov? Aj na túto otázku odpovedala mladá učiteľka,...

Prečo by ste nemali zdraviť ľudí cez prah? Táto povera pretrváva po generácie

Možno ste to už počuli od rodičov alebo starých rodičov. Keď ste chceli podať ruku návšteve stojacej vo dverách, okamžite vás zastavili slovami: „Nie...

Veľký zlom v predpovedi na august. Klimatológ Faško varuje, čo môže prísť po rekordných 41,3 °C

Prehriate byty, nepokojný spánok a telo bez možnosti zotaviť sa. Tak vyzeral koniec júna pre tisíce ľudí na Slovensku. Horúčava totiž nepoľavila ani po...
Verified by MonsterInsights