V Čiernom mori sa podarilo zachrániť dvoch obyvateľov ruského mesta Novorossijsk, ktorí sa na gumenom člne plavili po otvorenom mori.
Z potravy im ostalo len balík semienok.
Nadežda a Michail sa vydali na gumenom člne chytať ryby.
„Neplánovali sme sa zdržiavať, preto sme si so sebou nebrali jedlo navyše. More bolo spočiatku pokojné, no netrvalo dlho a po hodení udíc do vody sa začal dvíhať vietor. Fúkal od brehu a postupne naberal na sile,“ hovorí Nadežda.
Pár sa začal veslovať k brehu, no čoskoro si uvedomili, že im už nestačia sily. Snažili sa na seba upútať pozornosť, mávali rukami a šortkami, ale bezúspešne, navyše kvôli tomu stratili jedno veslo.
Ako-tak prežili noc, nemohli spať, pretože bola veľká zima. Ani ráno im neprinieslo vytúžené teplo – slnko pálilo a obaja mali od spálenia kožné pľuzgiere.
Trvalo to niekoľko dní. Žiadna loď, ktorá okolo nich prechádzala, im nevenovala pozornosť. Jeden tanker zapustil kotvu ich smerom, no o pol hodiny neskôr odišiel.
Prežili trojdňovú búrku
Čoskoro sa začala silná búrka a ľahký gumený čln sa neustále prevracal. Najväčšie vzrušenie zažili o tri dni neskôr. Vlny dosahovali výšku niekoľkých metrov, no v noci to bolo najhoršie.
Všetky veci skončili v mori, zostali im len rybárske udice. Čln sa plavil od ruského mesta Novorossijsk, Gelendzhik, ostrov Utriš a nakoniec Tamani. Nadežda povedala, že v momente, kedy už nemali breh vo výhľade, nastal u nich skutočný strach. Z úpalu, hladu a smädu sa začali u nich prejavovať halucinácie.
V piaty deň sa na obzore objavila loď. No ani jeden z nich nemal silu kričať a mávať rukami. Keď sa k ním začal približovať tanker, muž a žena jednoducho vypadli cez čln.
Lodný tím im zoslal záchranné kolesá a rebrík, no na palubu sa dostal len ženin muž Michail. Nadežda nebola schopná vyliezť po rebríku.
Kapitán Kristus
Oboch vyčerpaných nešťastníkov nakoniec dostali na palubu, zabalili do bielych mokrých uterákov, poskytli im kabínu a všetky potrebné veci: lieky, oblečenie, obuv, hygienické potreby.
Kapitánom lode bol Kristus Constantiniadis, ktorý nielen že pár vytiahol z mora, pomohol im aj skontaktovať sa so svojimi príbuznými.
„Kapitán sa vždy pred obedom zvykol modliť, no v ten deň sa z nejakého dôvodu nemodlil. Vyšiel na palubu a zbadal nás.“
Nikto nás nehľadal
Keď pár zmizol, priatelia sa obrátili na políciu a napísali prehlásenie o ich strate. Nikto ich však nehľadal.
„Neviem prečo, no nikto nás nehľadal. Preto by sme mali vedieť, že sa môžeme spoľahnúť len na seba. Hlavné je ostať pokojným, nepanikáriť a nemyslieť na najhoršie. Ak by sme spanikárili, pravdepodobne by sme neprežili…“
Čo by ste robili v ich situácii? Podľahli by ste panike alebo si zachovali chladnú hlavu?