Predstava, že podnikateľ príde o auto nie pre priestupok, ale pre dlhy svojej firmy, už nemusí byť len teória. Rovnako ako situácia, keď mu štát zablokuje osobný účet alebo siahne na nehnuteľnosť. Návrh Ministerstva financií posúva hranicu medzi firmou a jej konateľom bližšie než doteraz.
Opatrenia majú zasiahnuť najmä tých, ktorí firmy využívajú na podvody. Otázkou však je, či nová prísnosť nezasiahne aj bežných podnikateľov.
Osobná zodpovednosť ako nový štandard
Základom návrhu je možnosť postihnúť konkrétneho človeka za dlhy firmy. Ak štát preukáže, že konateľ mal z podnikania osobný prospech, môže zasiahnuť priamo do jeho majetku.
Pribúda aj netradičný nástroj – zadržanie vodičského preukazu, ktorý má zvýšiť tlak na dlžníkov.
Podobný princíp funguje aj inde v Európe, napríklad v Poľsku či Nemecku, kde štatutári nesú zodpovednosť v presne daných situáciách. Slovenský návrh však ide ďalej – pracuje s voľnejšími pojmami a širšími zásahmi.

Problém menom neurčité pravidlá
Najväčšie obavy vyvoláva pojem „osoba čerpajúca výhody“, ktorý nemá jasnú definíciu.
Slovenská komora daňových poradcov upozorňuje, že bez presných pravidiel môže rozhodovanie závisieť od výkladu úradov. Podobné prípady tak nemusia dopadnúť rovnako.
Citlivá je aj spätná účinnosť. Ak by sa pravidlá vzťahovali aj na staršie dlhy, mohli by zasiahnuť ľudí, ktorí konali podľa vtedajších pravidiel. Takýto zásah môže skončiť až na Ústavnom súde SR.
Peniaze pod kontrolou skôr, než zmiznú
Novela mení aj vymáhanie dlhov. Finančná správa má komunikovať priamo s bankami a zasielať exekučné príkazy bez zdĺhavých procesov.
Účet by tak mohol byť zablokovaný prakticky okamžite po vzniku dlhu. Cieľom je zabrániť presúvaniu peňazí ešte pred zásahom štátu.
Banky však upozorňujú, že systém si vyžiada veľké technologické zmeny. Ak má platiť od roku 2027, sektor potrebuje celý rok 2026 na prípravu.
Tvrdší štát, opatrnejší podnikateľ
Slovensko už dnes využíva zoznamy dlžníkov či označovanie nespoľahlivých platiteľov DPH. Nový návrh ide ďalej – presúva zodpovednosť z firmy priamo na človeka.
Aj keby sa opatrenia používali len výnimočne, môžu zmeniť správanie podnikateľov. Viac opatrnosti, väčší dôraz na ochranu a snaha minimalizovať osobné riziko.
Otázkou zostáva, kde sa tento posun zastaví. Boj proti podvodom je legitímny cieľ. No ak pravidlá nebudú jasné a predvídateľné, môže to oslabiť dôveru v podnikateľské prostredie.

