LIST: Babičke a dedkovi, ktorí nám stále dávajú a dávajú: bez vás by sme to nedokázali

Toto je odkaz pre všetkých starých rodičov!

„Ďakujem, mama a otec.

Mnohí z nás si uvedomujú, že z našich detí sa stanú rodičia. No málokto si všimne premenu rodičov na starých rodičov.

Nikdy som nepochybovala o tom, že budete dobrými starými rodičmi. Vždy ste ma podporovali, aj keď som si zmyslela, že sa stanem vegetariánkou, odídem zo školy a budem cestovať po svete a dokonca aj vtedy, keď som hlúpo snívala o tom, že sa stanem spisovateľkou.

Vždy ste boli tam. A ako mnohí rodičia dospelých detí, ste boli pripravení stáť sa starými rodičmi ešte predtým, než sme boli my pripravení stať sa rodičmi.

Tak ako ani som si nikdy nedokázala predstaviť všetky tie rozdiely vo výchove, jasné modré oči, ktoré budú mať moje deti alebo odhodlanosť a silnú vôľu môjho syna, nikdy som si  nepredstavovala to, akí vy budete úžasní starí rodičia.

Ďakujem vám.

Pretože oči našich detí sa vždy rozžiaria, keď vás zbadajú.

Na ceste k vám mi môj syn vytiahne mobil z rúk keď voláte, pretože sa už nevie dočkať toho, ako vám povie o svojich futbalových úspechoch, o jeho hodinách taekwondo a najnovšej knihe, ktorú práve číta. Mimochodom, naša 4-ročná dcéra vyskočila z auta a začala kričať: „Chcem sa hrať s tebou a dedkom.ˮ

 

Ďakujem, že sa s nimi hráte.

Ďakujem za jazdy na koni a šabľové boje. Za nafukovanie veľkých bublín na zadnom sedadle, za púšťanie šarkanov, za výlety do prírody a utieranie sopľov.

Ďakujem vám za oddych, ktorý ste nám poskytli. Dali ste nám a deťom váš drahocenný čas – to je ten najlepší dar, o ktorý sme vás mohli požiadať. Ďakujem vám!

Ďakujem aj za to, že ste im dali pár zaucho a možno až príliš veľa cukríkov. Ďakujem za to, že ste nám nikdy nevstupovali do našej výchovy, aj keď je veľmi odlišná od tej vašej.

Ďakujem, že ste ma naučili, že výchova nekončí, keď naše deti dosiahnu plnoletosť. Či už lepšie alebo horšie, no stále pokračuje, mení sa, vyvíja, no nikdy nekončí.

Ďakujem vám za vašu bezpodmienečnú lásku a podporu, ktorú ste vždy dávali nielen mne, ale aj mojim deťom.

Toto jadro podpory je hlboko vo mne. Naučili ste ma, že keď sa narodia deti, už vtedy sa stávajú malí nezávislí ľudia. Ukázali ste mi, ako sa orientovať vo vzťahoch s rešpektom a dôverou.

Viem, že jedného dňa vám poďakujú aj moje deti.“

A čo by ste odkázali vy svojim rodičom?