Príbeh na zamyslenie: Rozhovor medzi smrťou a umierajúcou ženou

Smrť prichádza k umierajúcej žene. Žena, ktorá ju vidí, sa usmeje a hovorí, že je pripravená.

„Na čo si pripravená?“ spýtala sa Smrť.

„Som pripravená, aby ma Boh vzal do neba!“ povedala žena.

„A prečo si presvedčená, že si ťa Boh vezme?“ spýtala sa Smrť.

„Tak, ako to je? Toľko som trpela, že si zaslúžim Boží pokoj a lásku,“ odpovedala žena.

„Čím si trpela?“ spýtala sa Smrť.

„Keď som bola malá, rodičia ma vždy nespravodlivo trestali. Bili ma, posielali ma do kúta, kričali na mňa, akoby som robila niečo hrozné. Keď som bola v škole, spolužiaci sa mi vysmievali, taktiež ma bili a ponižovali. Keď som sa vydala, môj manžel neustále pil a podvádzal ma.

Moje deti ma úplne vyčerpali a nakoniec ani neprišli ani na môj pohreb. Keď som pracovala, môj šéf na mňa neustále kričal, neplatil mi načas, nechal ma pracovať aj cez víkendy a potom ma vyhodil bez toho, aby ma vyplatil. Susedia ma ohovárali poza chrbát a raz ma prepadol lupič. Znásilnil ma a ukradol mi kabelku.

selective focus photo of brown and blue hourglass on stonesunsplash

„A čo dobré si urobila vo svojom živote?“ spýtala sa Smrť.

„Vždy som sa ku všetkým správala láskavo, chodila som do kostola, modlila som sa, starala sa o všetkých a kládla som si to všetko  na svoje plecia. Trpela som tak ako kedysi Kristus, ktorý sa nakoniec dostal do raja…

„No dobre…“,  odpovedala Smrť. „Rozumiem ti.  Zostáva už len jedna malá formalita – podpíšete jednu zmluvu a potom môžete ísť do rovno do Raja.

Smrť jej podala kúsok papiera s jednou vetou, pod ktorú mala dať fajku. Žena pozrela na Smrť a akoby bola obliata ľadovou vodou, povedala, že nemôže túto ponuku zaškrtnúť. Na papieri bolo napísané: „Odpúšťam všetkým, čo mi kedysi ublížili a ospravedlňujem sa všetkým, ktorým som naopak ublížila ja.“

„Prečo nedokážeš odpustiť a ospravedlniť sa?“ spýtala sa smrť.

„ Pretože si nezaslúžili moje odpustenie, pretože ak im odpustím, znamená to, že sa nič nestalo. To znamená, že nebudú zodpovední za svoje činy. A nemám dôvod sa ospravedlňovať … Nikomu som neublížila!“

„Si si tým istá?“ spýtala sa Smrť.

„Samozrejme!“

„Čo cítiš pri pomyslení na tých, ktorí ti spôsobili toľko bolesti?“ spýtala sa Smrť.

„Cítim hnev, zúrivosť, odpor! Nie je fér, aby som mala zabudnúť a odpustiť to zlo, ktoré mi ľudia spôsobili!“

„A čo ak im odpustíš a prestaneš mať tieto pocity?“ spýtala sa Smrť.

Žena chvíľu premýšľala a odpovedala, že vo vnútri bude cítiť prázdnotu!

grayscale photography of gray tombstoneunsplash

„Vždy si ju tam mala vo svojom srdci a táto prázdnota znehodnotila tvoj život a pocity, ktoré dávajú životu zmysel. Teraz povedz, prečo sa cítiš taká prázdna.“

„Pretože som si celý život myslela, že tí, ktorých som miloval a tí, pre ktorých som žila, si ma budú vážiť a ceniť. Oni však urobili pravý opak. Svoj život som odovzdala manželovi, deťom, rodičom, priateľom a tí boli nevďační!

„Predtým, ako sa Boh rozlúčil so svojím synom a nechal ho ísť na zem, povedal niečo, čo mu malo pomôcť uvedomiť si život v sebe a seba v tomto živote …

„Čo to bolo?“ spýtala sa žena.

„TEN SVET ZAČÍNA V TEBE!“

„Čo to znamená?!

„Ani on nechápal, čo mu Boh povedal … Znamená to, že za všetko, čo sa ti v živote stane, si zodpovedný iba ty! Iba ty sa rozhoduješ, či budeš trpieť alebo budeš šťastná! Vysvetli mi: kto ti spôsobil toľko bolesti?

„Spôsobujem si to sama,“ odvetila žena trasúcim sa hlasom.

„Takže komu nevieš odpustiť?“

„Sebe?“ spýtala sa žena plačlivým hlasom.

„Odpustiť si – to znamená priznať si chybu! Odpustiť si znamená prijať svoje nedokonalosti! Odpustiť, znamená otvoriť sa svojmu vnútru! Ublížili ste si a rozhodli sa, že za to môže celý svet, a nikto si nezaslúži vaše ospravedlnenie … A ty chceš, aby ťa Boh prijal s otvorenou náručou?! Myslíš si, že Boh je hlúpy starý dedko, ktorý otvorí dvere hlupákom a trpiacim?! Myslíš si, že vytvoril ideálne miesto pre ľudí, ako si ty? Až keď si vytvoríš svoj vlastný raj, kde budeš najskôr na prvom mieste ty a až potom ostatní, vtedy zaklopeš na nebeskú bránu.

A kto sa nevie o postarať  o seba, žije v hlbokom klame, že sa dokáže postarať o ostatných. Vieš, ako Boh trestá ženu, ktorá sa považuje za ideálnu matku?“

„Ako?“ spýtala sa žena.

„Posiela jej deti, ktorých osudy sa ničia priamo pred jej očami …

„Pochopila som … nemohla som dosiahnuť, aby som mala milujúceho a verného manžela. Nemohla vychovať šťastné a úspešné deti. Nemohla som vytvoriť miesto, ktoré by bolo plné pokoja a harmónie… V mojom svete trpeli všetci …

„Prečo?“ spýtala sa Smrť.

„Chcela som, aby ma všetci ľutovali a súcitili so mnou .. Ale nikdy k tomu neprišlo.. Myslela som si, že Boh ma bude určite ľutovať a vezme ma do svojho náručia.

„Zapamätaj si, že najnebezpečnejší ľudia na zemi sú tí, ktorí chcú vyvolať ľútosť a súcit. Hovorí sa im „obete“ .. Vaša najväčšia nevedomosť je, že si myslíte, že Boh potrebuje niečiu obetu! Nikdy do svojho príbytku nepustí niekoho, kto nepoznal nič iné ako bolesť a utrpenie, pretože táto obeta zaseje bolesť a utrpenie do jeho vlastného sveta! Vráťte sa späť a naučte sa milovať, starať sa o seba a potom o tých, ktorí žijú vo vašom svete.

gray textile hanging on brown wicker basketunsplash

Žena zavrela oči a začala svoju novú cestu,  len pod iným menom a s inými rodičmi.

zdroj:takprosto.cc