Aj prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová, sa rozhodla prejaviť názor k aktuálnemu politickému dianiu a k zajtrajším plánovaným protestom extrémistov a politikov v hlavnom meste. Svoj príhovor sa však rozhodla venovať najmä pamiatke 17. novembra 1989, kedy sa udiala Nežná revolúcia, ktorá si svoj názov vyslúžila vďaka nekrvavému odstráneniu komunistického režimu v Česko-Slovensku.
Prezidentka začala príhovor slovami: „Zajtra si spolu pripomenieme výročie 17. novembra, významný deň, akých je v našich dejinách málo. Navyše deň, ktorý má ešte stále väčšina z nás v živej pamäti. Pripomeňme si ho, prosím, spôsobom hodným étosu Novembra 89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili.“ Prezidentka dodala, aby ľudia nezabúdali, aká situácia je na celom svete a aby sa riadili pravidlami, ktoré boli zavedené aj kvôli ochrane zdravia našich blízkych. Podľa prezidentky by sme sa mali správať ako jedna krajina a nerozdeľovať sa na skupiny podľa toho, čo si myslíme o nosení rúšok: ,,Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo.“
Prejav ukončila slovami: „Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.“
Zuzana Čaputová svoj príhovor, prostredníctvom ktorého sa prihovorila občanom Slovenskej republiky, zverejnila s popisom:
Pripomíname si výročie 17. novembra, významný deň, akých je v našich dejinách málo. Pripomeňme si ho prosím spôsobom hodným étosu Novembra 89, teda ako dôstojnú oslavu znovuzískanej slobody a demokracie a vyjadrenie vďaky tým, ktorí sa o ne pričinili.
Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť. Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako November 89, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.
Som presvedčená, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne. A vďaka tomu sa po potlačení pandémie budeme môcť k dnešnému krízovému obdobiu vracať, ako sa vraciame k Novembru 1989. S pocitom, že sme v našej skúške obstáli a že sme ju zvládli.
Vážení spoluobčania,
chápem, že mnohí z vás sa v tomto čase boja s pandémiou obávate o svoje zdravie, o svoje živobytie, že mnohí z vás cítite zmätok a rozčarovanie z neistoty, ktorej čelíme. Občas cítim frustráciu, že ako priamo volená hlava štátu nemám právomoci pandemickú situáciu pomôcť zmeniť k lepšiemu. Rovnako, ako mnohí z vás, aj ja mám pochybnosti, keď opatrenia nie sú jasne zdôvodnené. Cítim neistotu, keď nie sú opreté o vedecké poznanie. Zmätok, keď sa často menia a nie sú predvídateľné. A tiež sklamanie zo zhoršujúcej sa politickej kultúry, ktorej súčasťou sa stávajú osobné útoky, či vulgarizmy.
V predvečer výročia si kladiem otázku, ako nám pri tom môže pomôcť skúsenosť z Novembra ´89?
Som presvedčená, že je nevyhnutné rešpektovať demokratické pravidlá aj vtedy, či dokonca najmä vtedy, keď sa nachádzame v kritickej situácii, akou riešenie pandémie bez pochýb je. A teda aj vtedy, ak nie sme stotožnení s chodom vecí. Rešpekt k pravidlám je neviditeľná niť držiaca spoločenstvo pokope a prispieva k vzájomnej dôvere. Možno sa vám zdá tento prístup príliš nežný, ale presne tak sa nazýva aj revolúcia z roku 1989, kedy sme pokojnou cestou dosiahli zmenu režimu. Nežnosť a slušnosť nie je slabosť.
Nenechajme sa nikým rozhádať
Ďalším aktuálnym poučením z novembra ´89 je spomienka na silnú emóciu z tých dní. Máme stále v živej pamäti, ako nás tie krízové udalosti zblížili a s trochou pátosu sa dá povedať, že sme boli k sebe lepší. Spoločnosť sa v ťažkej chvíli zomkla v jednom spoločnom úsilí – dosiahnuť zmenu k lepšiemu. Teraz taktiež prechádzame ťažkou skúškou, najťažšou, od novembrovej revolúcie. Práve preto držme spolu. Nenechajme sa nikým rozhádať, nenechajme sa situáciou, ktorej čelíme, rozdeliť.
Nie je Slovensko za a proti rúškam, za alebo proti opatreniam. Sme jeden štát, jedna krajina, sme jedno ľudské spoločenstvo. Tak ako v novembri 1989, aj dnešok zvládneme lepšie, keď budeme držať spolu.
V neposlednom rade nám November ´89 k dnešku tiež odkazuje, aby sme boli plnoprávnymi občanmi. Aby sme si kládli otázky, aby sme kriticky mysleli, aby sme si poznaním vytvárali názor a slobodne ho komunikovali. Lebo presne to je v demokratickej spoločnosti, ktorú nám november priniesol, správne.
Vážení spoluobčania,
už dlhé mesiace nežijeme svoj obvyklý život, ale posledné čísla o výskyte nakazených nám dávajú nádej, že pandémiu vieme dostať pod kontrolu. Situácia v ktorej sme, určite raz pominie a vrátime sa k radostiam života tak ako pred pandémiou. Som presvedčená, že ako spoločenstvo máme na to, aby sme v kritickom čase konali rozhodne, múdro a zodpovedne. A vďaka tomu sa po potlačení pandémie budeme môcť k dnešnému krízovému obdobiu vracať, ako sa vraciame k novembru 1989. S pocitom, že sme v našej skúške obstáli a že sme ju zvládli.
