História sa opakuje: 15 najznámejších ale aj najhorších epidémií a pandémií v histórii ľudstva!

Koncom roka 2019 prišli zo sveta správy o hroziacej chorobe, ktorá za posledný rok prerástla do celosvetovej pandémie. Za posledné roky sa síce objavili aj iné epidémie no tie nezasiahli Slovensko v takých rozmeroch ako Covid-19. Naši prarodičia si však môžu napríklad pamätať na prepuknutie Španielskej chrípky.

V tomto článku sa “čo-to” dozviete o rôznych epidémiách či pandémiách, ktoré sužovali našu Zem ešte v dobách minulých. Poďme však pekne po poriadku a začneme tými, ktoré sa udiali tisícky rokov dozadu a pomaly sa históriou presunieme až do súčasnosti.

 

# 1  Aténsky mor (430 pred naším letopočtom)

Krátko po začiatku vojny medzi Aténami a Spartou spustošila Atény epidémia trvajúca 5 rokov. Predpokladá sa, že počas Aténskeho moru zomrelo až 100 000 ľudí.

“Zdraví ľudia boli z ničoho nič napadnutí vysokými horúčkami v hlave, červenými a zapálenými očami, vnútorné časti [tela] ako hrdlo alebo jazyk boli krvavé a vypudzovali neprirodzený a zapáchajúci dych,” opísal chorobu grécky historik Thucydides.

To aká choroba takmer vyplienila Atény sa stalo témou mnohých debát rôznych vedcov.

Podľa nich tak mohlo ísť o Ebolu alebo týfus. Epidémiu v Aténach tak urýchlila vojna, ktorá spôsobila preplnené mestá, keďže sparťanská armáda silnejšia a zahnala obyvateľov “do kúta”.

 

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 2  Antonínsky mor (165 – 180 nášho letopočtu)

Táto epidémia ukončila najlepšie obdobie Rímskej ríše počas jej vzostupu k sláve. Mnoho sitorikov sa zhodlo na tom, že ovšie kiahne doniesli vojaci, ktorí sa vracali z vojny proti Partskej ríši. Epidémia zabila väčšiu časť armády a počas nej zomrelo vyše 5 miliónov ľudí v celej Rímskej ríši.

 

The angel of death striking a door during the plague of Rome Wellcome V0010664.jpg

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 3  Justinánsky mor (541 – 542 nášho letopočtu)

Rovnako ako to bolo v predchádzajúcom prípade, aj tento bubonický mor spustošil Byzantskú ríšu, ktorá bola na vrchole svojej slávy. Mor sa ale pravidelne opakoval a predpokladá sa, že počas neho zomrelo až 10% z celosvetovej populácie. Mor dostal meno po byzantskom cisárovi Justiniánovi I. Ten sa tiež nakazil no prežil ale jeho ríša však pomaly ale isto upadala. 

 

Saint Sebastian pleads with Jesus for the life of a gravedigger afflicted by plague during the Plague of Justinian. (Josse Lieferinxe, c. 1497–1499)

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 4  Čierna smrť/Čierny mor (1346 – 1353)

Čierna smrť alebo Čierny mor sa dostal z Ázie až do Európy a zanechal za sebou obrovské škody. Predpokladá sa, že mor zabil väčšiu polovicu populácie Európy.

Čierny mor spôsobila baktéria Yersinia pestis, ktorá je už pravdepodobne v súčasnosti vyhubená. Mor sa tak rozšíril z bĺch, ktoré parazitovali na nakazených hlodavcoch. Mŕtvych ľudí tak museli pochovať do masových hrobov. 

 

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 5  Americké epidémie (16. storočie)

V 16. storočí zničil súbor Eurázijských chorôb (napríklad ovčie kiahne) donesených do Ameriky viac než 90% pôvodných obyvateľov na západnej hemisfére. Tieto choroby tak dopomohli bádateľom ako Hernán Cortés či Francisco Pizzaro ovládnuť teritórium Aztékov a Inkov. Tí boli oslabení práve kvôli neznámym chorobám a tak sa proti silným španielskym vojskám nedokázali adekvátne brániť. Takmer zaniknuté populácie pôvodných obyvateľov tak otvorili dvere pre bádateľov z Francúzska, Portugalska, Holandska či Veľkej Británia na osídlenie Ameriky.

 

Aztécke kresby ľudí nakazených ovčími kiahňami a osýpkami

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 6  Veľký londýnsky mor (1665 -1666)

Jedno z posledných obrovských prepuknutí Čierneho moru zasiahol Veľkú Britániu a hlavne Londýn. V apríli 1665 sa mor začal nekontrolovateľne šíriť počas horúcich letných mesiacov. Mor zabil približne 100 000 ľudí z čoho 15% bola populácia Londýna. No mesto koncom roku 1666 postihlo ďalšie nešťastie – Veľký požiar Londýna, ktorý trval 4 dni a zničil značnú časť mesta.

 

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 7  Philadelphská epidémia žltej zimnice (1793)

Keď Philapelphiu zasiahla žltá zimnica, ľudia si neoprávenene mysleli, že otroci boli voči tejto chorobe imúnni. Preto sa rozhodli černochov poveriť staraním sa o chorých ľudí. Táto choroba sa prenášala komármi, ktoré sa vo Philadelphii premnožili počas horúceho a sparného leta toho roku. Epidémia skončila s príchodom zimy, ktorá prenášačov choroby – komáre – zabila. Dovtedy však na žltú zimnicu umrelo viac ako 5000 ľudí.

 

File:André Mazet tending people suffering from yellow fever in th Wellcome V0010539.jpg

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

# 8  Chrípková pandémia (1889 – 1890)

V modernej industriálnej dobe uľahčili  nové druhu dopravy chrípkovému vírusu rozpútať pandémiu na celom svete.

Prvé prípady sa objavili v Rusku, kde sa vírus rýchlo rozšíril Petrohradom a odtiaľ sa presunul do Európy a do zvyšku sveta. Pandémia si vyžiadala milión obetí a iba za 5 týždňov dosiahla pandémia vrchol smrtnosti. Aj napriek tomu, že v týchto rokoch neexistovala letecká doprava sa vírus rozšíril po svete veľkou rýchlosťou.

 

File:Everyone has Influenza - The Round of Doctors and Druggists.jpg

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

# 9  Americká epidémia (detskej) obrny (1916)

Epidémia obrny začala v New Yorku a v Amerika sa ňou nakazilo 27 000 ľudí z toho 6000 nich neprežilo.

Toto ochorenie častejšie postihuje malé deti a u ľudí čo nákazu prekonajú ostávajú trvalé následky a postihnutia. V Amerike sa táto epidémia opakovala sporadicky až do “príchodu” Salkovej vakcíny vyvinutej v roku 1954. Po tom čo bola vakcína dostupná sa počet prípadov v Amerike znížil a posledný prípad sa objavil v roku 1979. Aj napriek tomu, že vďaka vakcíne sa podarilo nákazu takpovediac zničiť sa táto choroba stále objavuje v niektorých častiach našej Zeme.

 

„Oceľové pľúca“ používané pri liečbe obrny

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 10  Španielska chrípka (1918 – 1920)

Napriek tomu, že nesie jej názov, táto epidémia neprepukla v Španielsku. Počas vojny bolo Španielsko neutrálnou krajinou a tak na tlač neuvalila cenzúru čo znamenalo, že pri prvom prípade sa správa pustila “ do éteru”. Takto ľudia uverili, že táto choroba pochádza zo Španielska a preto nesie jej meno.

Touto chorobou sa nakazilo približne 500 miliónov ľudí na celom svete a približne jedn apätina nákaze podľahla. Problémom bolo najmä vojnové obdobie a fakt, že vojaci žili v zlých podmienkach a rovnako dôsledkom vojny ľudia nemali ľudovo “ čo do huby”. 

 

File:Emergency hospital during Influenza epidemic, Camp Funston, Kansas - NCP 1603.jpg

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 11  Ázijská chrípka (1957 – 1958)

Pandémia Ázijskej chrípky bola opäť jednou z globálnych prepuknutí chrípky. Choroba, ktorú spôsobila zmes vírusov vtáčej chrípky, vzplanula v Číne a vzala si viac než milión životov.

Centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) informovali o tom, že nákaza sa rozšírila veľkou rýchlosťou. Prvýkrát sa objavil vo februári 1957 v Singapure, v apríli 1957 v Hong Kongu a rovnako aj v pobrežných mestách Ameriky v lete roku 1957. Ako už bolo spomenuté, celosvetovo si vyžiadala viac ako 1 milión obetí z toho 116 000 bolo zaznamenaných v Amerike.

 

Testovanie sliepky na prítomnosť vtáčej chrípky

Zdroj: commons.wikimedia.org

 

# 12  Epidémia a pandémia AIDS (1981 – súčasnosť)

HIV (vírus ľudskej imunodeficiencie), ktorý spôsobuje ochorenie AIDS si vyžiadal už 35 miliónov obetí. Podľa všetkého sa tento vírus vyvinul zo šimpanzieho vírusu a na človeka sa preniesol v 20. rokoch 20. storočia na západe Afriky.

V súčasnosti až 64% zo 40 miliónov ľudí trpiacich týmto ochorením sa nachádza v Subsaharskej Afrike. Desiatky rokov na toto ochorenie neexistovala žiadna liečba no v 90. rokoch 20. storočia sa vyvinul liek. Ten pomáha ľuďom žiť o čosi dlhšie avšak doteraz sa na svete uzdravili dvaja ľudia čo ukazuje istý posun k nádeji na efektívnu liečbu.

Týmto ochorením trpel aj legendárny spevák kapely Queen, Freddie Mercury, ten však toľko šťastia nemal a chorobe podľahol 24. novembra 1991.

 

 

# 13  Pandémia Prasacej chrípky H1N1 (2009 – 2010)

V roku 2009 spôsobil pandémiu prasacej chrípky vírus nového druhu (H1N1), ktorý sa rozšíril z Mexika na jar. Odtiaľ sa rozšíril do celého sveta a nakazilo sa ním 1,4 miliárd ľudí a podľa CDC H1N1 usmrtil 151 700 až 575 400 ľudí. Ochorenie sa šírilo najmä medzi deťmi a mladými ľuďmi a až 80% ľudí, ktorí tejto chorobe podľahli mali menej ako 65 rokov.

To je pri rôznych druhoch chrípkových vírusov nezvyčajné, keďže aj sezónna chrípka má najväčšiu smrtnosť u ľudí starších ako 65 rokov.

Zdá sa teda, že v prípade prasacej chrípky si starší ľudia vybudovali takú silnú imunitu, že ich takmer vôbec neohrozila. Vakcína na tento vírus je tak teraz zahrnutá v každoročnej vakcíne proti chrípke.

 

Vtedajší prezident Barack Obama sa dal proti H1N1 zaočkoval 20. decembra 2009

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 14  Epidémia Eboly v západnej Afrike (2014 – 2016)

Epidémia Eboly postihla západnú Afriku medzi rokmi 2014 a 2016. Nakazilo sa 28 600 ľudí z čoho 11 325 ľudí nákaze podľahlo.

Prvý prípad bol potvrdený v Guinei ešte v decembri 2013, odtiaľ sa Ebola rýchlo rozšírila aj to Libérie a Sierra Leone. V týchto troch krajinách bolo najviac prípadov nakazenia ale aj prípadov úmrtí.

Menšie čísla nakazených sa objavili v Nigérii, Mali, Senegale ale aj v Amerike a Európe.

Úplne prvý prípad Eboly na svete sa objavil v Sudáne a Konžskej demokratickej republike v roku 1976. Predpokladá sa, že vírus sa preniesol z netopierov. Na Ebolu zatiaľ neexistuje liek no vedecké tímy sa stále snažia vytvoriť vakcínu.

 

Pracovníci Svetovej zdravotníckej organizácie vstupujú na Nigérijské Ebola oddelenie (2014)

Zdroj: en.wikipedia.org

 

# 15  Epidémia vírusu Zika (2015 – súčasnosť)

Dôsledok epidémie vírusu Zika v Južnej a Centrálnej Amerike nebudú známe ešte zopár nasledujúcich rokov.

Vedci sa preto usilovne snažia dostať tento vírus pod kontrolu. Vírus sa zvyčajne prenáša komármi Aedes génu no vírus je aj sexuálne prenosný medzi ľuďmi.

Vírus nie je nebezpečný pre dospelých alebo deti no dokáže zasiahnuť plod a spôsobiť rôzne postihnutia.

Komárom, ktorí vírus prenášajú sa najviac darí v teplom a vlhkom prostredí čo robí z Južnej a Centrálnej Ameriky a dokonca aj zo južne položených štátov Ameriky úrodným poľom pre vírus a jeho šírenie.

 

Matka so svojim dieťaťom, na ktorom sa podpísala nákaza Zika vírusom

Zdroj: en.wikipedia.org

zdroj: livescience.com/