Radostná správa o tehotenstve môže byť najšťastnejšou v celom vašom živote. Čo však v prípade, že ste si nikdy nepredstavovali deti vo svojej budúcnosti? Presne s týmto problémom sa stretol jeden muž po tom, čo jeho manželka omylom otehotnela. A hoci chce, aby bol jeho syn šťastný, nevie, ako milovať dieťa, ktoré nikdy neplánoval.
Rozhodol sa uverejniť príspevok na platforme Reddit, aby získal rady a podporu od ostatných ľudí, ktorí môžu mať rovnaký problém.
„Moja žena a ja (sme manželia 18 rokov) a boli fanúšikmi bezdetného života. Alebo sme si to aspoň mysleli. Dokonca sme rozmýšľali o tom, že pôjde na potrat, ak by náhodou otehotnela. Pred nejakým časom som plánoval vasektómiu, ale lekári to odmietli kvôli tomu, že sme boli s manželkou ešte relatívne mladí a bez detí. Samozrejme, chránili sme sa.
Napriek všetkým opatreniam manželka aj tak otehotnela. Navrhol som potrat, s ktorým ona sama pôvodne súhlasila. Začala však pochybovať, či by to bolo správne rozhodnutie. Nakoniec mi povedala, že si dieťa chce nechať a privedie ho na svet. Nemám jej to za zlé, koniec koncov, tehotenstvo a pôrod je pre ženy niečo intímne a prirodzené. A svoju ženu veľmi milujem,“ píše muž.
„Ako som zistil neskôr, ona bola stvorená pre materstvo a výchovu detí. Ale bol som ja pripravený na otcovstvo? Nie tak dobre. O niekoľko rokov som plánoval odísť do dôchodku. Chceli sme začať cestovať, pretože sme celý život nerobili nič iné, len pracovali.
Vždy som bol až po uši zaneprázdnený obchodom, pracoval som 10-12 hodín denne. Ale o to nejde. Nedávno som si uvedomil, že ako sedemdesiatnik budem mať doma tínedžera. Ak mám byť úprimný, už len táto myšlienka ma napĺňa hrôzou. Teraz, keď sa pozerám na svojho syna, necítim lásku – iba ohromujúci pocit zodpovednosti.
Cítim sa hrozne, že to priznávam, ale toto nie je život, o ktorom som sníval, pre ktorý som tak tvrdo pracoval. Nie, neznamená to, že by som svoje dieťa neznášal za to, že zmenilo moje plány. Chcem, aby bol môj syn šťastný. Ale ja sám nie som vôbec šťastný. Ako bude náš život teraz vyzerať?“
Ľudia v komentároch k jeho príspevku boli rozdelení do dvoch táborov. Prvý trval na tom, že otec má všetky znaky popôrodnej depresie, rovnaké, ako je to aj u žien. „Existuje popôrodná depresia vôbec u mužov?“ Pretože keby ste boli žena, potom by sa to dalo ľahko identifikovať podľa symptómov. S deťmi je to ťažké, najmä keď sú ešte bábätká. Ale to prejde. Napriek tomu by bolo lepšie vyhľadať odbornú pomoc.“
Mnoho ľudí sa skutočne zhodlo na tom, že terapeut by bol v tomto prípade veľmi nápomocný: „To, čo teraz prežívaš, je smútok. Smútite zo straty slobody a životných plánov. Na vyriešenie tohto problému sa určite poraďte so psychológom.“
Druhý tábor ľudí si zastával názor, že ten muž len hovorí tak, ako to je a nemá to súvis so žiadnou popôrodnou depresiou. „Niektorí ľudia jednoducho nie sú stvorení na to, aby boli rodičmi.“ Vo všeobecnosti je táto téma v spoločnosti tabu. Niektorí ľudia nikdy nebudú milovať svoje deti. To neznamená, že sú zlí – to iba znamená, že sa nemali stať rodičmi.“ Ďalší dodal: „Osobne by som radšej nemal vôbec otca, ako takého, ktorý ma nechcel a nemiloval.“
Po chvíli sa otec znova ozval a pridal k príspevku nasledujúce: „Uplynulo iba pár dní, ale už sa cítim lepšie. Mal som dostatok času všetkému porozumieť a dobre si to premyslieť.
Keď sa obzriem späť, myslím si, že som prvý príspevok napísal zo strachu a v panike z budúcnosti. Odvtedy sa po prečítaní vašich komentárov cítim oveľa pokojnejšie. Viem, že som nebol stvorený pre otcovstvo. A nikdy som nechcel byť otcom. Teraz ním však som a nič to nemôže zmeniť. Môj syn je tu a potrebuje ma viac ako ja potrebujem svoj plánovaný život na dôchodku. Potrebuje ma.
Teraz chápem, že nemôžem viniť syna za svoje pocity – ja sám som vinníkom. Dokonca som požiadal manželku, aby na celý deň niekam išla a nechala ma samého so synom. Chcel som stráviť celý deň spolu, bez závislosti na manželke, ktorá bola vždy pripravená pomôcť. Úprimne povedané, obaja – ja aj môj syn – sme mali dosť ťažký deň. Ale v istom momente som mu zaspieval pieseň a on sa zasmial. Predtým som ho nedokázal rozosmiať. Mám pocit, že to chcem zažiť znova.“
Zdroj: cpykami.ru
