Vedci z Nového Zélandu sa domnievajú, že izolovaný smrek by mohol odhaliť veľa o južnom oceáne a klimatických zmenách.
Je považovaný za „najosamelejší strom na svete“. Smrek Sitka na neobývanom ostrove Campbell teraz robí spoločnosť tímu novozélandských výskumníkov, ktorí veria, že by mohol pomôcť odhaliť tajomstvá klimatických zmien.
foto: Dr Jocelyn Turnbull, GNZ Science
Deväť metrov vysoký smrek je držiteľom Guinessovej knihy rekordov za „najvzdialenejší strom“ planéty. Je to jediný strom na krovitom, vetrom ošľahanom ostrove , 700 kilometrov južne od Nového Zélandu v Južnom oceáne. jeho najbližší sused rastie na Aucklandských ostrovoch, vzdialených priližne 222 km.
Verí sa, že smrek Sitka zasadil lord Ranfurly, vtedajší guvernér Nového Zélandu, začiatkom 20. storočia.
Foto: Roderick Eime from Australia, CC BY 2.0, via Wikimedia Commons (prostredie na ostrove Campbell)
Štúdie však nedokázali potvrdiť jeho presný vek a hoci je všeobecne označovaný za najosamelejší strom na svete, „neexistuje žiadna presná definícia toho, čo je „strom“.
Tento strom mohol byť pre vedcov cenným nástrojom na pochopenie toho, čo sa deje s absorpciou oxidu uhličitého v južnom oceáne.
„Z CO2, ktorý produkujeme spaľovaním fosílnych palív a dostávame ho do atmosféry, tam ostane asi len polovica. Druhá polovica ide do pevniny a oceánu. Ukazuje sa, že Južný oceán, jeden zo „zachytávačov“ oxidu uhličitého, pohltil asi 10 % všetkých emisií, ktoré sme vyprodukovali za posledných 150 rokov,“
„Ukazuje sa, že južný oceán – jeden zo zachytávačov uhlíka – pohltil asi 10 % všetkých emisií, ktoré sme vyprodukovali za posledných 150 rokov.“
Predchádzajúce štúdie skúmajúce absorpciu uhlíka v južnom oceáne naznačujú, že spotreba uhlíka sa zvyšuje.
Foto: Flickr
Odoberanie vzoriek atmosféry je najlepšou metódou na meranie koncentrácií CO2 a môže byť doplnená o vzorky hlbokej vody z rádiokarbónového datovania. Má to však jeden háčik.
„Nemôžete zbierať vzduch, ktorý tam bol pred 30 rokmi, pretože tam už nie je,“ povedal doktorka Turnbull, vedúca výskumu.
„Takže sme prišli s týmto nápadom použiť letokruhy. Rastliny, odoberajú oxid uhličitý zo vzduchu fotosyntézou a využívajú ho na rast svojich štruktúr a uhlík zo vzduchu končí v letokruhoch.“
Foto: Flickr
Turnbull pomocou ručnej vŕtačky extrahovala 5 mm jadrovú vzorku zo stromu už v roku 2016, ale výsledky ešte nie sú zverejnené.
Pokiaľ ide o stav osamelého stromu: smutno mu určite nie je.
„Aby ste sa „dostali zo zátoky [k stromu], musíte prejsť cez tulenie slony a uškatce, tučniaky a albatrosy,“ povedala Turnbull. „[Strom] nevyzerá osamelo… v skutočnosti vyzerá celkom spokojne.“
