Vlak bol plný a žena mala nedávno operované rameno.
„Mala som batoh na stole a moju veľkú tašku mi pomohol jeden milý muž položiť hore nad hlavu,“ vysvetlila.
„Prišli sme na ďalšiu stanicu, kde k nám nastúpila matka s tromi deťmi. Pristúpila ku mne, a opýtala sa, či sú ďalšie dve miesta obsadené. Povedala som, že nie, že si ich môže vziať a ona tam posadila deti.
Pozrela sa na mňa a hovorí: ‚Mám tri deti, ktoré potrebujú miesto, prosím, môžu si vziať vaše?'“
Žena si stála za svojím a povedal nie, vysvetľujúc, že sa stále zotavuje po operácii, takže stáť v preplnenom vlaku by bolo príliš bolestivé.
Matka detí, ktorá zdanlivo ignorovala odpoveď, potom povedala: „No ja mám tri deti.“
Žena, ktorá už mala dosť, povedala: „Mňa nijak zvlášť netrápi množstvo detí, ktoré máte, ale zostanem na svojom mieste, ktoré tiež potrebujem.
Keby mohol pohľad 3-násobnej matky zabíjať, žena by už asi nežila.
„Chlap, ktorý mi dal tašku hore na stojan, jej povedal, aby ma nechala na pokoji.“
Dá sa povedať, že väčšina ľudí sa postavila na jej stranu, pričom niekto poukázal na to, že deti sú v skutočnosti oveľa schopnejšie vydržať stáť ako dospelí.
Niekto ďalší napísal: „Keď sme boli deti, rodičia nás vždy nútili stáť v MHD, ak dospelí potrebovali miesto na sedenie. Nevidím dôvod, prečo by sa to malo zmeniť.“
„Boli ste tam prvá a jej počet detí nie je váš problém,“ dodal tretí človek.
Ako by ste v tejto situácii reagovali vy?
