Láska umožňuje dieťaťu vyrastať v zdraví a bezpečí, budovať si silný charakter a učiť sa, ako sa správať v rôznych životných situáciách. Láska by sa nemala zamieňať s jednoduchými „prejavmi“ lásky, t. j. gestami, ktoré sú viditeľné a navonok rozpoznateľné pre cudzie osoby.
Skutočná láska spočíva v hlbokom kontakte, ktorý nie je len fyzický, ale aj láskyplný, úprimný a dôveryhodný.
Pre deti je rodina prvým kontaktom so spoločnosťou, ktorá ich čaká. Práve v domácnosti, s rodičmi a príbuznými, sa deti učia, čo majú očakávať od vonkajšieho sveta.
Ak existujú citové medzery, znamená to, že vzťah medzi deťmi a rodičmi nie je dobrý a že rodičia nie sú schopní dať svojim deťom to, čo skutočne potrebujú. Recept na šťastné detstvo je v podstate veľmi jednoduchý, pokiaľ je dieťa živené, chránené a milované.
Avšak zatiaľ čo nedostatok jedla je jasne viditeľný, nedostatok lásky je oveľa ťažšie postrehnuteľný. Tu je niekoľko varovných signálov, na ktoré si treba dať pozor.
1. Dieťa sa izoluje alebo sa hnevá.
Spôsob, akým sa vzťahujeme k druhým, o nás veľa vypovedá. Ak zažívame väčšinou konfliktné vzťahy alebo sa im, naopak, úplne vyhýbame, svedčí to o tom, že niečo nie je v poriadku.
Zlé „sociálne zručnosti“ spôsobujú nefunkčné interakcie, pretože nevieme, ako sa máme správať, a v iných prípadoch vedú priamo alebo nepriamo k izolácii. Môže sa zdať, že takéto dieťa málo rešpektuje pocity druhých, hoci v skutočnosti im jednoducho „nerozumie“. Výsledkom budú pocity frustrácie a hnevu.
2. Dieťa sa cíti neisto.
Dieťa, ktorému sa nedostalo dostatok lásky, často nielenže vyrastá plaché; cíti sa neisto a chýba mu sebadôvera. Medzi bežné stratégie patrí vyhýbanie sa konfliktom a ťažkým situáciám, neustála defenzíva alebo posadnutosť kontrolou.
Na druhej strane sa neistota môže prejavovať aj zastrašovaním alebo asertívnym správaním, pretože mnohé neisté deti si osvojujú správanie, ktoré im umožňuje skrývať svoju krehkosť za fasádu sily.
3. Dieťa nedokáže ovládať svoje emócie.
Dieťa, ktoré vyrastalo v prostredí, kde zažilo nedostatok lásky, bude mať problém rozpoznať emócie, a teda ich pochopiť a ovládať. V súlade s tým je nevyhnutným dôsledkom, že dieťa bude menej rešpektovať a rešpektovať spoločenské normy a nevyhnutne sa bude správať nevhodne voči iným.
Neschopnosť identifikovať a kódovať emócie v dospelosti môže viesť aj k ťažkostiam vo vzťahoch v dôsledku nedostatku empatie.
Dospelí sú príliš často rozptýlení alebo sústredení len na to, čomu chcú veriť, a majú tendenciu ignorovať tieto varovné signály, pričom predpokladajú, že ich deti sú pokojné, zdravé a šťastné.
Niekedy stačí len na chvíľu sa zastaviť a „pozorovať, a nie len vidieť“, všimnúť si problém a riešiť ho komunikáciou a láskou.
