Príbeh Mariny Chapmanovej nie je obyčajný. Ako malé dievčatko ju uniesli, keď mala asi štyri roky, a nechali ju v džungli, kde ju podľa jej slov roky vychovávali opice s kapucňou.
Rodáčka z Kolumbie, ktorá teraz žije v Británii, bola unesená z vidieckej dediny v 50. rokoch 20. storočia, keď sa v Kolumbii rozmáhalo obchodovanie s deťmi.
Marina si, žiaľ, nepamätá veľa o svojich rodičoch ani o svojom ranom živote, ale pomerne živo si spomína na svoj únos, ako aj na svoje zážitky po ňom. Spomína si na dvoch mužov – jedného černocha a jedného belocha -, ktorí ju odviedli z domu a nechali ju samú v džungli.
„Videla som ruku, ktorá mi zakrývala ústa – čiernu ruku s bielou šatkou. Potom som si uvedomila, že to boli dvaja ľudia, ktorí ma odviedli,“ spomína žena, ktorá má teraz 73 rokov. – Marina nepozná presný dátum svojho narodenia, vie len, že sa narodila niekedy okolo roku 1950.
Vo svojej knihe Dievča bez mena z roku 2013 rozpráva, ako ju únoscovia opustili v džungli, kde sa o ňu starali opice. „Keď som videla, že odchádzajú, jednoducho som nechcela, aby odišli,“ vysvetlila v jednom rozhovore.
„Videla som ich nohy, jeden bol černoch a druhý beloch, boli v šortkách a odchádzali. A ja som ich chcel len prosiť, aby sa pre mňa vrátili, aby ma tam nenechali,“ dodal.
Dievčatko, ktoré uniesli a opustili vo veku štyroch rokov, roky vychovávali opice a naučilo sa tlmočiť reč zvierat
Foto: YouTube
Jej únoscovia sa však po ňu nikdy nevrátili a Marina bola úplne sama, až kým sa na scéne neobjavila zvedavá opica a čoskoro potom ju obklopil celý oddiel opíc.
„Tá, ktorá prišla prvá, na mňa len tak pozerala,“ spomína.
„A stále do mňa štuchala prstom, bola to veľmi silná malá opička, stále do mňa štuchala. A ja som sa jednoducho nechcela pohnúť.
Jednoducho som nechcela nič robiť. Až kým neprišlo niekoľko ďalších a ja som sa cítila trochu lepšie. V tej chvíli som sa cítila dobre, keď som niečo videla, prestala som plakať, aj keď som sa stále bála.“
Marina hovorí, že ako týždne plynuli, zblížila sa s opicami, ktoré ju nakoniec prijali medzi seba. Hovorí tiež, že sa naučila rozoznávať rôzne zvuky, ktoré opice vydávali na vzájomnú komunikáciu – vedela, kedy sa navzájom varujú pred nebezpečenstvom a ktorý zvuk znamená, že našli potravu.
„Prenikavé zvuky kriku znamenali, že musíte byť veľmi opatrní a schovať sa. Hlasnejšie výkriky znamenali nebezpečenstvo a pískanie znamenalo jedlo.
Každý zvuk znamená niečo iné, ale chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla, naučila som sa to tak, že som počúvala, čo robia vždy, keď som počula konkrétny zvuk,“ vysvetlila.
Marina hovorí, že päť rokov po jej únose ju našli lovci hlboko v lese a údajne ju odviedli do verejného domu v Cucute, neďaleko venezuelských hraníc.
Marina si neskôr našla prácu ako slúžka a potom sa presťahovala do Spojeného kráľovstva, kde žije dodnes.