Ernst Israel Bornstein sa narodil 26. novembra 1922 v malom poľskom mestečku Zawiercie. V týchto rokoch tvorili Židia významnú časť obyvateľstva.
Bezprostredne pred začiatkom druhej svetovej vojny ich tam žilo 7000 – štvrtina z celkového počtu obyvateľov.
Ale krátko po vypuknutí vojny už v Zawierciach neboli žiadni Židia. Bornstein bol jedným z mála tých, ktorí prežili neúprosné nacistické čistky.
Už pred príchodom Nemcov prebiehali v meste nepokoje. Krvavé davy lovili Židov dvakrát, v rokoch 1919 a 1921.
V druhom prípade išlo dokonca o ľudské obete. Všetci vinníci však boli chytení a spravodlivo potrestaní.
Neskôr sa situácia zlepšila. V roku 1926 sa dokonca starostom mesta stal istý Bornstein, menovec hrdinu tohto článku. Ale po príchode Nemcov sa začala skutočná nočná mora.
O mnoho rokov neskôr Ernst vo svojich memoároch spomínal: „Naša rodina žila spolu a šťastne. O štyri deti, z ktorých som bol najstarší, sa starali starostliví rodičia a mnohí príbuzní.“
V roku 1939, keď bolo Poľsko rozdelené medzi Nemecko a ZSSR, sa všetko zmenilo. Nemci vstúpili do Bornsteinovho rodného mesta 4. septembra, keď mal iba 16 rokov.
Synagógu okamžite zatvorili, židovským deťom zakázali chodiť do školy a mládež začala naháňať na nútené práce.
Neskôr boli Židia z mesta nahnaní do geta a mládež bola odvezená do koncentračných táborov. Ernst vo svojich memoároch opisuje túto epizódu takto: „Sotva ma nechali obliecť a potom ma kopancami prinútili ísť dole schodmi. Matkine oči plné sĺz sa mi navždy vryli do pamäti. To bolo naposledy, čo sme ju videli…“
Počas rokov druhej svetovej vojny navštívil Bornstein sedem koncentračných táborov vrátane neslávne známeho Osvienčimu. Niekoľkokrát mladý muž len o vlások unikol smrti. Raz ho na mieste takmer zastrelil strážnik za to, že vzal z poľa zemiak, nakoniec ho len zbil.
Na konci vojny tábory smrti nahradili dlhé kolóny vojnových zajatcov, ktorých jednotky SS narýchlo zahnali do Nemecka. Tam takmer skončil aj samotný Ernst. Ale v deň, keď mal byť muž zabitý spolu so zvyškom väzňov, na konvoj náhle zaútočili americkí vojaci.
Po vojne sa ukázalo, že v táboroch zomrela takmer celá rodina Bornsteinovcov. V samotnom Osvienčime našli svoju smrť otec, matka a dve sestry muža. Ernst, ktorý si prešiel peklom, sa však s hrozným smútkom dokázal vyrovnať. Pochopil, že život ide ďalej.
Po štúdiu v Mníchove ako lekár sa tento muž stretol s francúzskou Židovkou Rene, ktorá bola od neho o 12 rokov mladšia. Šťastný pár mal spolu tri deti. Bornsteinovi však nebolo súdené užívať si rodinné šťastie dlho. Vo veku 55 rokov zomrel na infarkt.
V roku 1967 vydal memoáre, ktoré nazval Dlhá noc. S editovaním mu pomohol jeho dobrý priateľ, profesor na univerzite v Mníchove, ktorý neskôr napísal predslov k memoárom.
Pár rokov po predčasnej smrti Ernsta sa ukázalo, že Bornsteinov priateľ bol nacista. Po vojne sa vydával za neškodného vedca a pokojne sa dožil vysokého veku. Zomrel bez akéhokoľvek trestu za svoje hriechy.
